3.12. - Svätý prorok Sofoniáš.,
zajtra .4.12. - Prvý piatok v mesiaci. Svätá veľkomučenica Barbora. Náš prepodobný otec Ján Damaský..

Milí priatelia, vrelo Vám odporúčam pozrieť sa aj do archívu týchto zamyslení z predchádzajúcich rokov.


MYŠLIENKA NA TÝŽDEŇ 31. JÚLA 2020


Milí priatelia, drahí Drieničania! Moje účinkovanie v Drienici sa končí. Ďakujem Vám za všetku pomoc pri práci v tejto farnosti, ďakujem za stretnutie s každým z Vás, ďakujem za povzbudivé slová, ďakujem za naše stretnutia pri bohoslužbách a zverujem Vás Pánu Ježišovi: Nech Vás On bohato požehnáva!

Novému duchovnému otcovi Pavlovi Vaľkovi vyprosujem požehnané učinkovanie v tejto farnosti.


otec Milan, Váš brat na ceste


...................................................................................................................................

MYŠLIENKA NA TÝŽDEŇ 26. JÚLA 2020


Milí priatelia, mnohí z nás sa každodenne modlia, tým uznávame, že Boh je nad nami, že je našim Otcom, ktorý poslal svojho Syna Ježiša, aby na nás vylial svoju hojnú lásku a milosrdenstvo cez vyliatie Svätého Ducha.

Zamyslíme sa spolu nad modlitbou a urobme z nej čosi krásne, čo budeme robiť radi a s láskou.


NA DOSAH RUKY

Ako sa modliť? Najprv si zopnem ruky, ako nás to učili naše mamky.

Lebo vždy, keď mi padne pohľad na zopnuté ruky, dostanem chuť modliť sa.


Istá rehoľná sestra hovorievala:

„Modliť sa je tá najľahšia vec na svete. Stačí sa pozerať na prsty na ruke.

Palec, ktorý máme najbližšie k telu, nám pripomína, že sa máme modliť za ľudí, ktorí sú nám najmilší a najbližší.

Ukazovák používame na ukazovanie. Predstavuje tých, ktorí nás učia a zodpovedajú za nás, teda tých druhých okolo nás, začnime od tých najbližších.

Prostredník je najvyšší, preto symbolizuje vysokopostavené osoby a predstavených v každej oblasti života či už cirkevnej aj občianskej, aby sa vždy riadili Božími prikázaniami a aj nás k tomu viedli. Teda viedli nás nie podľa svojej vôle, ale podľa Božej vôle.

Prstenník je ten slabší, predstavuje teda chorých a všetkých, ktorí sa nachádzajú v ťažkej životnej situácii.

Malíček je najmenší a zastupuje tých, ktorí sú najmenší a najzanedbávanejší, trpiaci, opustení.“


Keď ma uvidíte zamysleného so zloženými rukami, budete vedieť, že sa práve modlím.


Priveďme svoje telo k modlitbe a naše telo privedie k modlitbe nás.

Moji priatelia, prajem vám, aby modlitbe bola pre vás to najkrajšie, čo cez deň môžeme urobiť...


otec Milan, Váš brat na ceste


...................................................................................................................................

Myšlienka na týždeň – Najsvätejšia Eucharistia – Telo a Krv Ježiša Krista 11. júna 2020


Milí priatelia, vo štvrtok sme slávili veľký sviatok – Najsvätejšiu Eucharistiu a teraz prežívame až do 18. júna 2020 obdobie po tomto sviatku.

Čo je to Eucharistia a aké je jej poslanie, keď ju prijímame, môžeme spoznať aj z modlitieb, ktoré sa kňaz modlí pri sv. liturgii. Tu sú úryvky. Zamyslíme sa nad nimi...


Kňaz pri liturgii sv. Jána Zlatoústeho sa modlí:

"""Prinášame ti túto duchovnú a nekrvavú službu, vzývame, prosíme a úpenlivo ťa žiadame: Zošli svojho Svätého Ducha na nás i na tieto predložené dary.

A učiň tento chlieb drahocenným telom tvojho Krista.

A čo je v tejto čaši, drahocennou krvou tvojho Krista.

Premeň ich Duchom tvojím Svätým.

Nech sú prijímajúcim na občerstvenie duše, na odpustenie hriechov, na spoločenstvo v tvojom Svätom Duchu, na uskutočnenie nebeského kráľovstva, na posilnenie dôvery v teba, nie na súd alebo odsúdenie."""


Milovaní priatelia, koľko raz sme skleslí, a hľa, Eucharistia nás občerstvuje. Koľko raz padáme do hriechov, a hľa, Eucharistia nám hriechy odpúšťa. Koľko raz sa cítime samí, a hľa, Eucharistia vytvára spoločenstvo. Koľko raz túžime po nebi, a hľa, Eucharistia už nebo uskutočňuje. Koľko raz nedôverujeme ani sebe ani iným a ani Bohu, a hľa, Eucharistia nás posilňuje v dôvere v Boha. Či to nie je čosi úžasné?


Kňaz pri liturgii sv. Bazila Veľkého sa modlí:

"""...A predkladajúc spôsoby svätého tela a krvi tvojho Krista, prosíme ťa a vzývame:

Svätý svätých, v tvojej blahosklonnej milosti nech zostúpi tvoj Svätý Duch na nás i na tieto predložené dary, nech ich požehná, posvätí a učiní zjavnými:

Tento chlieb skutočným, drahocenným telom Pána a Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista.

A túto čašu skutočnou, drahocennou krvou Pána a Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista,

vyliatou za život sveta.

Nás všetkých, prijímajúcich z jedného chleba a z jednej čaše, zjednoť medzi sebou navzájom, aby sme mali účasť aj na prijatí jediného Svätého Ducha.

Nech ani jeden z nás neprijíma sväté telo a krv tvojho Krista na súd alebo odsúdenie, ale na prijatie milosrdenstva a milostí so všetkými svätými, v ktorých máš od vekov zaľúbenie..."""


A tu zase máme možnosť spoznať, že prijímaním Eucharistie môžeme získať milosrdenstvo a milostí so všetkým svätými... Aj to ma privádza k úžasu. Preto radi a často s pokorou a s láskou a s bázňou pristupujme k Eucharistii, k samému Ježišovi Kristovi, nášmu Vykupiteľovi a Priateľovi.


otec Milan, Váš brat na ceste


...................................................................................................................................

Myšlienka na siedmu nedeľu po Pasche – 24. mája 2020

Bratia a sestry! Milovaní priatelia!

V dnešnom prvom čítaní (Sk 20,16-36) sme mali možnosť počuť ako v apoštol Pavol po rôznych napomenutiach adresovaných predstaveným cirkevných obcí si kľakol a modlil sa. Aj v evanjeliu sme si vypočuli Ježišovi modlitbu (Jn 17,1-13).

Modlitba je veľmi dôležitá pre život kresťana. Cez ňu sa pripodobňujeme samému Ježišovi Kristovi. V nej sa stretávame s Ježišom. A nielen v modlitbe, ale aj vo sviatostiach.

Čo dokáže modlitba a čo dokážu sviatosti v živote človeka?

Podobať sa Kristovi. O to sa usilovala aj istá Mária Rešetarová, o ktorej som si prečítal článok v časopise Nové mesto.

Bola pokrstená ako Mária. K svojmu novému menu, pod ktorým sme ju všetci poznali, prišla na pracovisku, na jej oddelení, kde pracovalo viacero Márií. Aby bolo jasné, ktorú Máriu primár myslí – dal každej z nich iné meno a Márii Rešetárovej prischlo meno Vlasta.

Štyridsať rokov pracovala ako zdravotná sestra na srdcovo-cievnom oddelení v Ústave kardiovaskulárnych chorôb v Bratislave na Partizánskej ulici. Primár jej často prideľoval nočné služby, lebo vedel, že po ťažkej srdcovo-cievnej operácii svojho pacienta sa na ňu môže úplne spoľahnúť.

Keď videla, že pacienti sú v ohrození života, snažila sa im vysvetliť, ako ich Boh miluje, s akou láskou ich čaká. Nikdy sa nepýtala, či je niekto neveriaci, alebo veriaci, aké má vyznanie, ale snažila sa im sprostredkovať sviatosť pomazania chorých, či to bolo vo dne, alebo v noci.


Vlastička raz rozprávala nasledujúcu skúsenosť.

„Raz sa nám na oddelení podarilo resuscitovať pacienta, ktorý bol v stave klinickej smrti. Bol pracovníkom Ústredného výboru Komunistickej strany. Keď sa prebral, tak sa divil, čo sú to za otlačky, ktoré mal na tele od defibrilátora. Lekár obrátil jeho pozornosť na mňa, nech mu vysvetlím, čo sa s ním dialo. Počas resuscitácie som mu šepkala do ucha dokonalú ľútosť. Jemu som povedala, že ho Boh veľmi miluje, keď ho nechal pozerať sa ešte na tento krásny svet.

Odpovedal mi, že sa s Bohom rozišiel pred päťdesiatimi rokmi. Ja na to: ,Ale on sa nerozišiel s vami a požehnal naše ruky, aby vás vrátili do života.‘

On nad tým začal veľmi rozmýšľať. Ponúkla som mu v prípade záujmu kňaza. Bol zvedavejší a zvedavejší a nakoniec chcel kňaza, ktorý ho naozaj v noci okolo druhej zaopatril. Následne ho prišli navštíviť deti s nejakým cudzím človekom- jeho straníckym kolegom. Dcéra mu hovorí: ,Otec, ty si nejaký pekný.‘ On jej odpovedal: ,Bol tu farár a môžem vám povedať, že sa naozaj teraz inak pozerám na svet.‘ Deti zostali prekvapené. Ten cudzí človek sa rozhorčil, že toto je šírenie farárskej politiky. Napísali na riaditeľstvo Štátnej nemocnice o tomto prípade. Riaditeľ musel konať. Bola som na dovolenke, a keď som sa vrátila, dozvedela som sa, že ma chcú preložiť do skladu, kde nebudem mať styk s ľuďmi.

Bola som predvolaná pred 15-člennú komisiu. Keď sa to od sekretárky dozvedel môj primár a tiež profesor, hlavný internista, obaja sa ihneď vrátili z dovolenky a šli spolu so mnou pred tú komisiu.

Komisia mi vyčítala: ,Sestra Rešetarová, vy šírite farársku politiku.‘

Ja som odpovedala: ,Viete, neviem, že by som šírila farársku politiku, ale keď som sľúbila, že budem verne slúžiť tým, ku ktorým budem poslaná, tak som cítila, že im chcem pomáhať. Nikoho som nenútila, dotyčný pán si sám žiadal kňaza na základe toho, čo sa s ním udialo.‘ Nato mi odpovedali, že toto je proti línii strany. Ja som odpovedala, že nie som straníčkou, líniu strany nepoznám, ale som občiankou Československej republiky, kde je ústavou zaručená náboženská sloboda, len sa, žiaľ, nepraktizuje.

Zápisnica z tohto vyšetrovania bola uzavretá tak, že sestra Rešetárová bola poučená, bez akýchkoľvek následkov odvolania a preradenia do skladu. Prispelo k tomu najmä vyjadrenie prítomných lekárov a ďalšieho profesora, prednostu II. internej kliniky, ktorý vyhlásil, že v prípade môjho odvolania sa vzdá svojej funkcie. Vyjadril sa: ,Ona si to skutočne nezaslúži. My sme šťastní, že ju máme.‘

A tak namiesto preradenia do skladu vyplávali na Vlastičku samé superlatívy.

Na základe tohto prípadu riaditeľ zvolal gremiálku, kde boli prítomní všetci primári. Dostali nariadenie, že ak si nejaký pacient bude žiadať kňaza, majú mu to umožniť. Keď sa môj primár vrátil z tej gremiálky, objal ma a povedal: ,Vlasta, vy ste nám rozviazali ruky.‘ Následne prišiel rovnaký dokument z UV KSČ, adresovaný všetkým nemocniciam, že ak si pacient bude žiadať prítomnosť kňaza – majú mu to umožniť.“

Vlastička pomohla toľkým chorým a umierajúcim, že sme často žartovali: „Vlasti, keď ty prídeš do neba, bude tam stáť špalier a všetci budú tlieskať, pretože si toľkým ľuďom pomohla nájsť Boha.“


Zomrela 4. mája 2020 v doobedňajších hodinách.

Pohreb bol stále ešte v čase pandémie a nezúčastnilo sa na ňom mnoho ľudí, ktorí by za iných okolnosti prišli. Napriek tomu tam bolo okolo 100 ľudí.

Žila pre Krista v ľuďoch okolo nej... Kristus cez modlitbu a sviatosti ju k tomu posilňoval. Aj my potrebujeme modlitbu a sviatosti, aby sme sa jej podobali.

Nech nás modlitba a sviatosti vedú k láskavému šíreniu Kristovho evanjelia.

otec Milan, Váš brat na ceste


...................................................................................................................................

Myšlienka na šiestu nedeľu po Pasche – o uzdravení slepého 17. mája 2020

Bratia a sestry! Milovaní priatelia!

Dnes na sv. liturgii sme si vypočuli príbeh o slepcovi od narodenia (Jn 9,1-41). Bolo to ďalšie zo stretnutí Pána Ježiša s človekom, ktorý potreboval jeho pomoc.

Čo sme si všimli na tom príbehu? Mohli sme v tom príbehu vidieť, ako sa na neho spočiatku pozerali ľudia. Učeníci vnímali jeho slepotu ako následok hriechu. Jeho susedia ho vnímali ako žobráka. Farizeji videli iba to, že bol uzdravený v sobotu, teda v deň odpočinku. Židia si mysleli, že ide o podfuk - neverili, že bol uzdravený, kým si to neoverili u jeho rodičov. A rodičia verili, že bol uzdravený, ale nevedeli povedať, ako.

Iba Ježiš vnímal podstatu: tento muž bol Božie dieťa. Boh nespôsobil, že bol slepý, ale použil jeho slepotu, aby oslávil svojho Syna Ježiša. Skrze toto a podobné uzdravenia si mnohí všimli, že Ježiš je skutočne prisľúbený Mesiáš, ktorého poslal Otec.

Možno nie sme telesne slepí, ale všetci trpíme istým stupňom duchovnej slepoty. Ako hriešne ľudské bytosti máme sklon k hriechu a egoizmu – láske k sebe, ale nie vždy sme si vedomí toho, ako konkrétne sa tento sklon prejavuje v našom živote.

Práve preto prišiel Ježiš: "Aby tí, čo nevidia, videli" (Jn 9, 39). Dokonca aj teraz, v tejto chvíli, nám chce otvoriť oči, aby sme ešte jasnejšie videli, čo skutočne potrebujeme. Samozrejme, nerobí to preto, aby nás odsúdil alebo sa nad nás vyvyšoval, ale aby nás uzdravil - presne tak, ako uzdravil slepca.

Dnešné evanjelium nám hovorí o úžasnom stretnutí, o stretnutí Ježiša so slepcom a tiež o stretnutí slepca s Ježišom. Obaja sa stretli a každý niečím obdaroval toho druhého: Ježiš tým, že daroval zrak slepcovi a slepec, že prijal Ježiša za svojho Pána.

Aké dôležité je, aby sme aj my sa radi stretávali s Ježišom a dovolili, aby sa Ježiš stretal s nami. On chce byť stretnutý, aby nám mohol pomáhať.

Nikdy nesmiem zabudnúť, že som milované Božie dieťa. Dokonca aj keď si uvedomím vlastnú duchovnú slepotu, pamätám, že Ježiš ma miluje. Nikdy ma neodsúdi! Preto sa nemám obávať priniesť dnes svoje "slepé miesta" - svoje hriechy na svätú liturgiu. Počas nej ho chcem prosiť, aby mi otvoril oči a aby som uvidel temnotu ukrytú v mojom vnútri.

A potom, keď prijmem Ježišovo telo a jeho krv v najsvätejšej Eucharistii, poprosím ho, aby ma naplnil svojím nádherným svetlom.

Každá svätá liturgia po stretnutí s Pánom Ježišom nám totiž ponúka príležitosť zopakovať slová, ktoré povedal muž v dnešnom evanjeliu: "Bol som slepý a teraz vidím" (Jn 9, 25).

Čo mám vidieť? Zajtra (18. mája 2020) si pripomenieme sté narodeniny svätého pápeža Jána Pavla II. Nuž a tu je skutočný príbeh z jeho života, lebo on bol stále „v stretnutí“ s Ježišom, svojim Bohom a Pánom.

Slovenský biskup Pavol Hnilica raz rozprával, ako bol spolu s inými biskupmi pozvaný na obed k Svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II. Všetci už sedeli za stolom a čakali na jedného biskupa, ktorý meškal. Najprv päť, potom de¬sať a napokon viac ako pätnásť minút. Jeho kolegovia už začali šomrať, že je to neslýchané a neslušné meškať na obed s pápežom.

Zrazu sa otvorili dvere a do miestnosti vstúpil meškajúci biskup. Pápežovi a všetkým ostatným sa zdvorilo ospravedlnil. Hovoril, že cestou do Vatikánu stretol jedného zo svojich kňazov, ktorému venoval čas. Ten kňaz pre svoj alkoholizmus už niekoľko rokov nevykonával svoju kňazskú službu a potuloval sa Rímom ako bezdomovec.

Keď to Ján Pavol II. počul, obrátil sa na meškajúceho biskupa a povedal mu: „Choď a doveď medzi nás nášho brata. Nezačneme jesť, pokým sa obaja nevrátite." A po obede to bol pápež, ktorý poprosil kňaza - bezdomovca o vyslúženie sviatosti zmierenia. Jednoducho sa uňho vyspovedal.

„To bola pre nás veľká lekcia z kresťanstva," spomínal biskup Hnilica po rokoch, keď rozprával túto udalosť spoza múrov Vatikánu.

Pane, ďakujem ti za spásu, ktorú si mi vydobyl! Pomôž mi kráčať v tvojom svetle – vidieť veci a ľudí a udalosti okolo seba, ako ich vidíš ty, a milovať ich, ako ich miluješ ty! Podľa príkladu svätého pápeža Jána Pavla II.

Nech sú aj naše stretnutia s Ježišom v jeho slove, v Eucharistii, v druhom človekovi, ba i v nás samých veľký požehnaním pre nás.

otec Milan, Váš brat na ceste


...................................................................................................................................

Myšlienka na Piatu nedeľu po Pasche – o stretnutí Pána Ježiša so Samaritánkou 10. mája 2020

Milí priatelia,

dúfam, že ste dnes prežili krásnu nedeľu. Počasie možno nám nevyšlo. Možno nám nevyšli naše plány. Ale to, čo sme dnes počuli v evanjeliu (ev. podľa Jána 4,3-42), iste naplnilo naše srdce radosťou.

Ježiš sa stretol s hriešnou ženou Samaritánkou. Najprv ju iba oslovuje a prosí o vodu, aby sa mohol napiť. Zaujímavé, že žena prišla ku studni po vodu na pravé poludnie. Vtedy bola najväčšia horúčava a ľudia nevychádzali z domu. A práve preto si vybrala tento čas, aby nestretla nikoho, lebo sa hanbila za svoj život ženy, ktorá striedala mužov. Nechcela nikoho stretnúť. A predsa stretá samého Ježiša, ktorý na ňu pri studni čaká, a ktorý ju nekarhá, neodsudzuje, ale ponúka jej možnosť začať nový život v milosti Božej. Povedal jej rovno, že žije hriešnym životom. A ona po rozhovore s ním pochopila, že nie je stratená, a že môže začať nový život. Toto stretnutie s Ježišom ju naplnilo takým šťastím, že ju to donútilo rozhlásiť všetkým svojim rodákom. Má radosť, ktorá kypí. Toto je život s Ježišom.

Svätý apoštol Peter vo svojom prvom liste napísal čerstvo pokrsteným kresťanom, ktorí tiež zanechali svoj hriešni život a Krista si zvolili za svojho Pána a Boha: „...vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla. Kedysi ste ani ľudom neboli, a teraz ste Boží ľud; vy, čo ste nedosiahli milosrdenstvo, teraz ste milosrdenstvo dosiahli.“ (1Pt 2,9-10)

Inými slovami povedané: preto ste sa rozhodli patriť v krste Kristovi, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla. A oni to robili, rozprávali o Kristovi hlavne svojim novým životom a robila to aj žena Samaritánka.

A k tomu som povolaný aj ja, aj každý z nás, aj ty, milý môj priateľ, či ty, moja milá priateľka, ktorí práve čítate tieto riadky.

Ak sa nám niekedy nechce, nemáme na to náladu, predsa sa stretnime s Ježišom možno cez jednoduchú modlitby. On nás nikdy neodoženie (pozri Jn 6,37).

Prajem vám veľa takýchto stretnutí s Ježišom, našim Kráľom i Bohom a Pánom!

otec Milan, Váš brat na ceste


...................................................................................................................................

Myšlienka na Štvrtú nedeľu po Pasche – o uzdravení chorého 3. mája 2020

Milovaní priatelia!

Veľakrát sme počuli, že kresťanstvo nie je len náuka, spôsob správania sa,... Áno, je týmto všetkým, ale dôležitejšie a prvoradé je to, že je stretnutím.

Človek je kresťanom, pretože sa stretol s Ježišom Kristom, nechal sa ním postretnúť.


Aj v dnešnom evanjeliovom príbehu (evanjelium podľa Jána 5,1-16) sme počuli o stretnutí: Pán Ježiš sa stretol s človekom, ktorý bol už veľa rokov chorý a iste bol z toho smutný. Veď keď sa ho Ježiš opýtal, či chce ozdravieť, odpovedal: Nemám človeka, ktorý by ma odniesol do zvírenej vody. Povedal to s veľkým smútkom.

A aké šťastie pre neho, že stretol Pána Ježiša. On sa ho ujal a nebolo ani treba zostúpiť do vody. Ježiš ho uzdravil...


Naše srdce je veľa raz smutné - nepokojné, naše srdce je smädné: smädné po stretnutí s Bohom. Hľadá ho, veľakrát po zmýlených cestách: zablúdi, potom sa vráti, hľadá ho... Na druhej strane, Boh je smädný po stretnutí s nami, až tak veľmi, že poslal svojho Syna Ježiša, aby sa s nami stretol, aby prišiel v ústrety tomuto nášmu smútku, nepokoju, našim chorobám duše i telá, našim nedostatkom, našim problémom.


Ako koná Ježiš?

V tomto evanjeliovom úryvku dobre vidíme, že je ohľaduplný, zaujíma sa o chorého a zaujíma sa aj o mňa, o každého z nás. Obyčajne koná pomaly, ohľaduplný k nášmu tempu. On je Pánom trpezlivosti. Toľko trpezlivosti má Pán s každým z nás!

Pán Ježiš prichádza k nám a počúva našim nepokojom, pozná ich, a v istej chvíli nám niečo povie. Pán rád počúva čo my hovoríme, aby nám dobre porozumel a dal nám správnu odpoveď na ten smútok, nepokoj, problém.

Aby si nás vypočul a odpovedal, nechá nás hovoriť, tak ako toho chorého. Ako keby o ničom nevedel, avšak s veľkou ohľaduplnosťou. A potom, keď vidí do nášho vnútra, odpovedá, pomáha, uzdravuje, dáva nám to, čo najviac potrebujeme.

Takto sa odohráva stretnutie. Ale stretnutím tu nie je iba tá chvíľa rozhovoru a uzdravenia, ale aj ďalšia cesta životom. Stretáme Ježiša v tme našich pochybností, aj v tej otrasnej pochybnosti našich hriechov, On je tam, aby nám pomohol v našich nepokojoch, či smútkoch...

Je stále s nami.

Pán nás sprevádza, Pán nás hľadá pretože sa s nami túži stretnúť. Z tohto dôvodu hovoríme, že jadrom kresťanstva je stretnutie: je to stretnutie s Ježišom.

„Prečo si kresťan? Prečo si kresťanka?“ A veľa ľudí nevie odpovedať. Niektorí sú kresťanmi z tradície, lebo taký bol môj otec i dedo. Iní nevedia povedať, pretože stretli síce Ježiša, ale neuvedomili si, že to bolo stretnutie s Ježišom. Ježiš nás vždy hľadá. Vždy. A my máme svoj nepokoj či smútok.

Vo chvíli, keď sa náš nepokoj či smútok stretne s Ježišom, tam sa začína život milosti, život plnosti, život kresťanskej cesty.

Nech nám všetkým dá Pán Boh túto milosť stretávať sa s Ježišom každodenne. Vedieť a rozpoznať práve to, že on kráča s nami, že on sa nás pýta, že má o nás záujem v každej našej chvíli. Je naším spoločníkom na púti.... Či to nie je úžasné?


V parku (Bruno Ferreto)

Jeden chlapček chcel stretnúť Pána Boha. Vedel, že Boh býva veľmi ďaleko, a preto si jedného dňa nabalil do košíka koláče, lekvár a niečo na pitie a vydal sa na cestu. Keď prešiel asi tristo metrov, uvidel starenku. Sedela na lavičke v parku. Bola sama, smutná a pozerala na kŕdlik holubov.

Chlapec si sadol k nej a otvoril košík. Chcel sa napiť. Tu mu zišlo na um, že starenka by mohla byť hladná, a tak jej ponúkol jeden zo svojich koláčov.

Starenka vďačne prijala a usmiala sa naňho. Mala veľmi pekný úsmev, taký pekný, že chlapček jej ponúkol ešte jeden koláč, aby ju videl usmiať sa ešte raz.

Bol očarený! Dlhú chvíľu jedol a usmieval sa.

Keď sa slnko chýlilo k západu, unavený chlapec vstal a chcel odísť. Najprv sa však otočil, pribehol k starenke a objal ju. Tá ho objala a obdarila ho tým najkrajším úsmevom v živote.

Keď sa chlapček vrátil domov a otvoril dvere, jeho mama bola celá prekvapená, lebo mu tvár žiarila šťastím. Opýtala sa ho: „Synček, čo si robil, koho si stretol, že si taký šťastný?“ Chlapček odvetil: „Dnes som stretol Pána Boha a olovrantoval som s ním!“ A skôr, ako stihla jeho mama niečo povedať, dodal: „A vieš čo? Má ten najkrajší úsmev, aký som kedy videl!“

Aj starenka prišla domov rozžiarená šťastím. Jej syn zostal prekvapene pozerať, keď si všimol výraz jej tváre. Pýtal sa: „Mama, čo si dnes robila, že si taká šťastná? Azda si stretla nejakú priateľku?“

Starenka odpovedala: „Dnes som v parku stretla Pána Boha a olovrantovala s ním!“

A skôr, ako stihol niečo povedať, dodala: „A vieš čo? Je oveľa mladší, ako som si myslela!“

Vedeli ste to? Boh je oveľa mladší, ako ste si mysleli, a má nádherný úsmev. Hodno sa s ním stretať...


Milí priatelia, prajem každému z nás, aby hlboko vo svojom srdci stretol Ježiša. Keď sa tak stane, už budeme vždy túžiť po stretnutí s ním, lebo Ježiš po tom túži.

otec Milan, Váš brat na ceste


...................................................................................................................................

Myšlienka na Tretie nedeľu po Pasche – o ženách myronosičkách 26. apríla 2020

Milí priatelia, drahí chlapci a dievčatá, otcovia a mamky,

dnes po skončení sv. liturgie sme spievali paschálne veršové slohy: Pascha požehnaná..., Príďte, ženy..., Včas ráno prišli sväté ženy..., Slávnosť prekrásna..., Je vzkriesenia deň... Sú to nádherné spevy. Pozývam vás všimnúť si, že dve z nich hovoria o ženách myronosičkách (druhá a tretia) a tiež sa spomínajú v predposlednej. Týmto ženám je zverená významná úloha: majú Kristovo vzkriesenie oznámiť apoštolom, ale nie len im, no celému svete. A oni to tak urobili a robia, lebo aj dnes nám zvestovali, že Kristus premohol smrť a žije a aj nám ponúka možnosť začať nový život.

Pred týždňom (pozrite si vtedajšiu myšlienku) som rozprával príbeh o žene, záhradnej architektke, ktorá malá za úlohu vyriešiť záhradu manželov, a ktorí mali nezhody v manželstve až hrozilo, že sa rozvedú. Táto architektka povedala, že o manželstvo treba bohovať, nevzdávať sa. Manželka si to vzala k srdcu a podarila sa jej ohromujúca vec...

Aj o náš vzťah s Kristom treba bojovať, nevzdávať sa, podobne ako to urobili Emauzskí učeníci (Lk 24,13-35), ako to urobil apoštol Tomáš (Jn 20,1-31) a aj ostatní apoštoli (Mk 16,9-18). Spomeňme si aj na Nikodéma, ktorý prišiel raz v noci za Ježišom (Jn 3,1-21), aby sa dozvedel o ňom niečo nové, lebo Ježiš sa mu javil ako taký, ktorý prišiel od Boha, ale mal ešte pochybnosti. Tento Nikodém sa spomína spolu so ženami a s Jozefom z Arimatey aj pri Ježišom pohrebe. On bojoval o svoju vieru. Podobne to robme aj my. Nech nás nevyvráti všelijaký vietor. Radi počúvajme Božie slovo, lebo ono má moc zmeniť môj i tvoj život. Snažme sa byť radikálny čo sa týka života podľa neho (radikálny znemená od koreňa).

Prajem Vám milí priatelia, aby sa Vám to s Božou pomocou darilo.

otec Milan, Váš brat na ceste


...................................................................................................................................


Myšlienka na Druhú nedeľu po Pasche – Veľkej noci 19. apríla 2020

Milovaní bratia a sestry!

Iste sme sa snažili dobré započúvať do dnešného evanjelia (Jn 20,19-30).

Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní prichádza cez zatvorené dvere k svojim učeníkom. Bolo to večer v nedeľu, keď ráno vstal z mŕtvych. Apoštol Tomáš tam nebol. A keď mu ostatní rozprávali, že prišiel medzi nich Ježiš, nechcel tomu uveriť, ba povedal, že uverí až vtedy, keď uvidí Ježiša s jeho ranami a dotkne sa ich.

A tak sa aj stalo presne o týždeň (čo si vlastne dnes pripomíname, lebo je týždeň po Veľkej noci, týždeň po Ježišovom zmŕtvychvstaní). Tomáš už tam bol a Ježiš po úvodnom pozdrave: Pokoj vám! sa obracia na Tomáša, ktorý ho už vidí a ponúka mu, aby sa dotkol jeho rán. Tomáš pokorne kľaká pred Ježišom a povie mu významné slová: Pán môj a Boh môj!

Dnešné evanjelium obsahuje dvojicu príbehov, ktoré sa odohrávajú za zatvorenými dverami. Apoštoli najskôr bez Tomáša a potom spolu s ním sa stávajú svedkami zmŕtvychvstalého Krista.


Evanjeliový príbeh kladie dôraz na skutočnosť vzkriesenia. Nie je to sen, ani zdanie, či výmysel fantázie. Oslávený Pán Ježiš už nepatrí tomuto svetu. Ale napriek tomu je tu dôležitý detail umučenia, ktorý ostáva trvalou súčasťou Ježišovho tela – jeho rany. Pán Ježiš ukázal učeníkom ruky a bok. Podobné gesto zopakoval pri Tomášovi.

Prečo sa Ježišovi pri vzkriesení nezacelili jeho rany? Prečo zostávajú otvorené? Rany po ukrižovaní sú Ježišovou identifikáciou – poznávacím znakom. Evanjelista chce zdôrazniť, že nedošlo k zámene osôb. Pred učeníkmi nestojí nejaký Ježišov „dvojník“, alebo anjel s výzorom Krista. Vzkriesenie je realitou - skutočnosťou. Nejde len o fyzický znak utrpenia.

Svätý Tomáš Akvinský uvádza päť hlavných dôvodov, prečo Ježišovi ostali rany:

1. Sú znakom jeho víťazstva.

2. Rany potvrdzujú totožnosť Ježišovej osoby. Tomáš napr. chce vidieť Ježišove rany a dotknúť sa ich.

3. Rany ukazuje Kristus svojmu nebeskému Otcovi, ako znak svojej nesmiernej lásky k ľuďom – hľa, ja som za nich zomrel.

4. Pre tých, ktorí pochybujú, sú rany dôkazom Božej starostlivosti o človeka.

5. Pri poslednom súde Boží Syn ukáže svoje rany tým, ktorí ho odmietli, že aj za nich zomrel.


Pán Ježiš vyzval Tomáša, aby sa dotkol jeho rán a vložil svoju ruku do jeho boku. V duchovnom význame Kristove rany sú bránou, cez ktorú sa stretávame s Bohom. Sú trvalým znakom jeho lásky. Keďže v úryvku sa nespomína Tomáša reakcia, vždy sa pýtam, či sa skutočne dotkol Krista.

Tomáš spontánne vyznáva „Pán môj a Boh môj“. Je to jeho osobné vyznanie. Tomáš nehovorí „Ty si Pán a Boh“, alebo „Ty si náš Pán a Boh“, ale dvakrát používa - „môj“. Boží Syn vyviedol Tomáša z jeho vlastnej uzavretosti, ktorá je silnejšia, než zatvorené dvere miestnosti.

Meno „Tomáš“ v aramejčine znamená „dvojča“, čo vyjadruje aj jeho grécke pomenovanie Didymus. Sväté písmo však neuvádza, kto bol jeho dvojčaťom. Opäť môžeme toto označenie vnímať duchovne. Každý môžeme byť „dvojčaťom“ Tomáša. Aj nás vzkriesený Pán Ježiš pozýva: „Pozri moje rany, vlož svoju ruku... a nebuď neveriaci, ale veriaci.“ Podobne ako do života apoštola Tomáša vstúpil zmŕtvychvstalý Ježiš, tak chce vstúpiť aj do môjho i tvojho života, milovaný brat a milovaná sestra.


Hovorí o tom aj skutočný príbeh zo života, ktorý bol uverejnený v časopise Nové mesto. Na Slovensku ho vydáva Hnutie Focolare. Na jednej strane hovorí o veľkej viere istej pani v Božie milosrdenstvo, ktoré práve dnes oslavujeme. Na druhej strane hovorí, ako sa toto milosrdenstvo dotklo ľudí, ktorých ona vo svojom živote stretla a v ich ťažkej životnej situácii upriamila ich pozornosť na milosrdného Boha.

Rozpráva: Často hovorievam, že moja práca je najmä o tom, ako komunikujem so svojimi klientmi. Baví ma navrhovať záhrady, baví ma ich vytvárať, a preto ma vzájomná komunikácia veľmi teší. Niekedy sa však stane, že sa dostanem do sporu, alebo sa musím postaviť na stranu niektorého z manželov a musím hľadieť na to, aby som svojím návrhom našla to najvhodnejšie riešenie.

Stalo sa raz, že pri navrhovaní projektu sa manželia dostali do manželskej krízy a každý z nich mal o záhrade inú predstavu. Nakoniec sa rozišli - začalo rozvodové konanie. Komunikovala som teda iba s jedným z nich - mužom, aj to len minimálne. Popri iných zákazkách som sa náhodou stretla aj s manželkou môjho klienta. Debata skĺzla k tomu, že vlastne je jedno, čo bude s ich domom a s ich záhradou, keďže sa rozvádzajú. Trochu som sa stíšila a počúvala. V tom načúvaní a v bolesti, ktorú som z toho mala, som v tej chvíli jasne cítila Božiu prítomnosť.

Nevstupovala som do jej rozprávania, iba som počúvala.

V jednom momente som však povedala: „Rozvodom sa nič nevyrieši; lepšie je o vzťah bojovať, ako to vzdať; lebo radosť z víťazstva je oveľa silnejšia ako prehra.“

Náš rozhovor bol krátky, ale cítila som, že Boh o tom vie... Zverila som celú ich situáciu do Božieho srdca, tak ako to vždy robievam.

Po polroku mi tá pani zatelefonovala, že potrebuje vyriešiť záhradu a zmeniť nejaké veci. A ja som sa spýtala: „Ale kde?“ Odpoveď bola jednoduchá: „Vrátila som sa k manželovi. Udobrili sme sa!“

V tej chvíli som prežívala obrovský pocit šťastia!

A potom mi prišlo svadobné oznámenie! Prečo? A čo sa stalo? Prečo sobáš, keď sa nerozviedli? Bol to ich sobáš v kostole! So všetkým: s prípravou, s noblesnou slávnosťou - ako sa patrí. Potvrdenie toho, že ich manželstvo platí!

Po istom čase sme sa opäť stretli. Ich príbeh pokračuje. Neviem, či som im nejako pomohla, ale som si istá, že do ich života vstúpil Boh a ja môžem v pokore a v tichosti hovoriť o jeho sláve!

„Bože, ďakujem ti! Chcem vždy ísť tam, kde ty kráčaš! Chcem byť tvojou prítomnosťou, tvojím odrazom!“


Druhá veľkonočná nedeľa je Nedeľou Božieho milosrdenstva. Preto vás pozývam, aby sme sa zjednotili o 15:00 hod. na modlitbe Korunky k Božiemu milosrdenstvu. Zapnime si Lumen alebo Lux a modlime sa....

Tak budeme mať aj my podiel na šírení Božieho milosrdenstva.

spracované podľa Františka Trstenského

otec Milan, Váš brat na ceste


...................................................................................................................................

POUČNÉ SLOVO SV. JÁNA ZLATOÚSTEHO NA PASCHU - Veľkú noc 2020

Každý, kto je zbožný a bohabojný, nech sa osvieži a teší z tejto krásnej a skvelej slávnosti.

Kto je verný služobník, nech vojde s plesaním do radosti svojho Pána.

Kto sa pôstom unavil, nech teraz prijme odmenu.

Kto pracoval od šiestej hodiny ráno, nech dnes prijme spravodlivú mzdu.

Kto prišiel po deviatej hodine, nech oslavuje s vďakou.

Kto prišiel až po dvanástej hodine, nech nepochybuje, lebo nebude ukrátený.

Kto váhal až do tretej hodiny popoludní, nech pristúpi bez obáv a strachu.

A kto stihol prísť až o piatej hodine popoludní, nech sa nebojí, že váhal, lebo Vládca je štedrý a prijme posledného robotníka ako prvého.

Uspokojí toho, čo prišiel o piatej hodine popoludní práve tak, ako toho, čo pracoval od šiestej hodiny ráno.

K poslednému je milosrdný a k prvému láskavý. Onomu dáva a tamtoho obdarúva.

Prijíma skutky a víta úmysly. Váži si činnosť a chváli ochotu. Preto vojdite všetci do radosti svojho Pána. I prví i druhí, prijmite mzdu. Bohatí a chudobní, spoločne sa radujte.

Vy, ktorí ste vytrvali, i vy, nedbanliví, uctite si tento deň. Vy, ktorí ste sa postili, i vy, ktorí ste sa nepostili, radujte sa dnes.

Stôl je plný, jedzte všetci. Pokrm je pripravený, nasýťte sa. Vykŕmené teľa je pripravené, nech nikto neodchádza hladný. Všetci majte účasť na hostine viery, prijmite všetci bohatstvo dobroty.

Nikto nech sa neponosuje na nedostatok, lebo prišlo spoločné kráľovstvo.

Nikto nech sa nezarmucuje nad previneniami, lebo z hrobu zažiarilo odpustenie.

Nech sa nik nebojí smrti, lebo Spasiteľova smrť nás oslobodila. Zničil ju ten, ktorého zajala.

On zostúpil do predpeklia a peklu odňal korisť. A peklo sa zarmútilo, keď skúsilo jeho telo.

Prorok Izaiáš to videl a zvolal: Peklo bolo plné trpkosti, keď sa tam dole s tebou stretlo. Bolo plné trpkosti, lebo bolo odstavené; bolo plné trpkosti, lebo bolo porazené; bolo plné trpkosti, lebo bolo potupené a zosadené; bolo plné trpkosti, lebo bolo spútané. Prijalo telo a pripadlo Bohu. Prijalo zem a stretlo sa s nebom. Prijalo to, čo videlo, a padlo do toho, čo nevidelo.

Smrť, kde je tvoj osteň?

Peklo, kde je tvoje víťazstvo?

Kristus vstal z mŕtvych a ty si porazené.

Kristus vstal z mŕtvych a padli démoni.

Kristus vstal z mŕtvych a radujú sa anjeli.

Kristus vstal z mŕtvych a vládne život.

Kristus vstal z mŕtvych a nikto nezostal v hrobe.

Hľa, Kristus vstal z mŕtvych ako prvý spomedzi zosnulých.

Jemu sláva a moc na veky vekov! Amen.


...................................................................................................................................

Myšlienka na Paschu - Veľkú noc 12. apríla 2020

Christos voskrese! - Kristus vstal z mŕtvych!

Milí priatelia,

Naše bohoslužobné texty prekypujú krásnymi myšlienkami o Kristovom umučení a zmŕtvychvstaní. Obdivujeme ich a nesmieme pritom zabudnúť zaujať k tomu ten správny postoj. Na večierni siedmeho hlasu spievame túto krásnu stichiru - hymnus, ktorý ma vždy fascinuje, lebo ním hovorím Pánu Ježišovi: Ty si môj Kráľ a môj Boh:

Hoci ťa bezbožníci zajali, Kriste, ostávaš mojím Bohom. Za teba sa hanbiť nebudem. Zbičovali tvoj chrbát, ale ja ťa nezapieram. Pribili ťa na kríž, ale ja pri tebe vytrvám. Budem sa chváliť tvojím vzkriesením, lebo tvoja smrť je môj život. Všemohúci a dobrý Pane, sláva tebe.

Požehnané sviatky Kristovho zmŕtvychvstania a požehnané ďalšie dni nášho životu na zemi a raz vo večnosti...

otec Milan, Váš brat na ceste


...................................................................................................................................

Myšlienka na Veľkú -Bielu sobotu 11. apríla 2020

Milí priatelia!

Zamyslíme sa spolu nad dnešným dňom:

Apoštol Pavol napísal: "Ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť" (Rim 6, 8).

Od samého začiatku Cirkvi je Veľká noc – Pascha - najväčším a najsilnejším sviatkom Ježišovho zmŕtvychvstania. Vigíliu (sobota večer - najlepšie po západe slnka) začíname v tmavom – pôstnom rúchu a pred evanjeliom, ktoré hovorí už o Ježišovom prázdnom hrobe, z ktorého Ježiš slávne vstal z mŕtvych, kňaz sa prezlieka do svetlého – radostného rúcha. Aj čítania pred evanjeliom (napr. vyslobodenie z Egypta Kniha Exodus 13,17an; vyslobodenie troch mládencov z ohnivej pece Kniha proroka Daniela celá 3. kapitola) nám hovoria o tom, čo Boh robil v dejinách spásy, aby nás vyslobodil z moci nepriateľa, nielen toho pozemského (židia v Egypte, mládenci v ohnivej peci), ale Kristus svojím zmŕtvychvstaním nás vyslobodil z moci zlého ducha, nepriateľa nášho večného života s Bohom. A preto v nedeľu ráno (a mohli by sme to urobiť aj po tejto svätej liturgii a bolo by to ešte krajšie) ideme všetci okolo chrámu so sviecami v rukách a za spevu piesne na oslavu zmŕtvychvstalého Pána Ježiša:

Vzkriesenie tvoje, Kriste Spasiteľu, ospevujú anjeli na nebesiach. Dovoľ i nám na zemi s čistým srdcom oslavovať ťa a zvelebovať.

Vedení týmto svetlom vchádzame do chrámu, aby sme radostným spevom pokračovali v tejto oslave. Počas sprievodu okolo chrámu si pripomíname, ako Izraeliti kráčali po púšti do zasľúbenej krajiny. Pripomína nám to našu vlastnú cestu zo zeme do neba. Týmto hovoríme Ježišovi, že chceme uprieť svoj zrak na jeho svetlo, aby sa naša temnota rozplynula a stali sme sa mu podobní.

Dnešná vigília obsahuje oveľa viac ako len pripomienku minulých udalostí.

Je to oslava Ježišovho víťazstva nad smrťou - a aj nášho vlastného víťazstva nad večnou smrťou. Je to oslava Ježišovho prisľúbenia, že každý, kto počúva jeho slová a uverí mu, má večný život (Jn 5, 24). Je to oslava úžasného prisľúbenia, že sme síce zomreli s Kristom pri sv. krste a tiež pri každej dobrej sv. spovedi, ale tiež, že vstávame spolu s ním k úplne novému životu (Rim 6, 4).

V túto Veľkú sobotu na mnohých miestach sú pokrstení noví katechumeni. Pripájajú sa k nám v prechode od smrti k životu. Je nádherné vidieť to. Aj keď mnohí z nás sme boli pokrstení ako deti, máme to isté povolanie ako novokrstenci: živiť v sebe tento vzácny dar Božieho života, aby v nás dosiahol svoju plnosť. Obnovme si dnes svoje krstné sľuby a nanovo si zvoľme Krista za svojho Kráľa a Boha. Nech je to chvíľa, v ktorej nanovo odovzdáme Ježišovi svoje srdce. Ďakujme mu, že nás previedol zo smrti do života. Chváľme ho, že nás pozdvihol so sebou do neba. A povedzme mu, že chceme žiť v tomto svete spolu s ním ako jeho svedkovia. A preto radostne spievajme:

Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval.

A tiež: Je vzkriesenia deň, šťastím, ľudia plesajme. Slávnosť Pánova, Pascha. Veď od smrti k životu a zo zeme do nebies priviedol nás Boh náš Kristus. Spievajme víťaznú pieseň.

A ešte: Príďme k hrobu so sviecami v ústrety Kristu ženíchovi a spolu s anjelskými zbormi oslávme spásonosného Baránka Božieho. a pokračujme ďalším piesňami veľkonočnej utierne.


Čo teda robíme, keď sme účastní na týchto obradoch? To, čo chlapec v nasledujúcom príbehu:

Viacerých, ktorí kľačali, modlili sa, rozjímali pri Božom hrobe, vyrušil malý, asi štvorročný Dominik. Nebol nezbedný. Nebehal. Naopak. Ticho s babičkou si kľakol. Keď vstali, vtedy povedal babičke to, čo si myslel. Dominik nahlas vyhlásil: „Ja mu tie klince vytiahnem, aby ho to nebolelo.“ Prítomní sa zadívali na chlapca a bolo vidieť v ich očiach, na čo zabudli oni dospelí, na čo ich muselo upozorniť dieťa.


Ježišu, patrí ti všetka sláva! Vykúpil si ma z hriechu a priviedol k večnému životu. Pane, dávam ti svoje srdce!

otec Milan, Váš brat na ceste


...................................................................................................................................

Myšlienka na Kvetnú nedeľu 5. apríla 2020

Milí priatelia!

Dnes nás chce osloviť sv. Andrej Krétsky, ktorý na dnešný sviatok nás pozýva rozprestrieť sa pred Krista, aby mohol prísť a vykúpiť nás. Táto myšlienka nás môže sprevádzať celý tento týždeň.


Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ Izraela


Poďte, vystúpime aj my na Olivovú horu; poďme naproti Kristovi, ktorý sa dnes vracia z Betánie a dobrovoľne ide v ústrety tomu úctyhodnému a blaženému umučeniu, aby zavŕšil tajomstvo našej spásy.

Prichádza z vlastnej vôle a ide do Jeruzalema ten, čo kvôli nám zostúpil z neba, aby nás z najhlbšej priepasti povýšil so sebou, ako hovorí Písmo, „nad každé kniežatstvo, nad každú mocnosť a silu a nad každé iné meno“ (Ef 1,21).

Neprichádza spupne a pompézne, ako keby mu šlo o slávu. Veď „sa nebude škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť jeho hlas“ (Mt 12,19; porov. Iz 42,2); bude vstupovať ticho a pokorne, v skromnom odeve a sprievode.

Poď teda, bežme aj my s tým, čo sa ponáhľa trpieť, a napodobujme tých, čo mu vyšli v ústrety. Nie tak, že by sme mu stlali na cestu olivové ratolesti, koberce a plášte či palmové listy, ale že sa sami, nakoľko môžeme, v pokore ducha s úprimným srdcom a úmyslom rozprestrieme, aby sme prijali to prichádzajúce Slovo a aby sme obsiahli Boha, ktorého nemožno nikdy obsiahnuť.

On, taký tichý, teší sa, že k nám prichádza tak ticho „a vychádza nad západom“ (porov. Ž 68,5 [LXX]) našej najhlbšej chudoby, že prichádza a žije naším životom, aby nás svojou podobnosťou pozdvihol a priviedol späť k sebe.

On po prvotinách v našej prirodzenosti a po onom ponížení „vystúpil na odvekých nebesiach k východu“ (porov. Ž 68,34 [LXX]), ako sa hovorí, myslím, do svojej božskej slávy, ale tým sa nechce vzdať vplyvu na ľudské pokolenie, kým zo slávy nepozdvihne ľudskú prirodzenosť z najnižšieho miesta na zemi do slávy a nedá jej účasť na svojej vznešenosti.

Tak sa Kristovi rozprestrime my sami, a nie svoje plášte ani bezduché ratolesti a vetvovú podstielku, hmotu, ktorá sa použije a zvädne a len niekoľko hodín poteší oči; odetí do jeho milosti alebo skôr do neho samého: „Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli“ (Gal 3,27), rozviňme sa ako plášť pod jeho nohy.

Prv sme boli pre hriech ako šarlát sfarbení, ale keď nás obmyl spásonosný krst, ako vlna sme zbeleli (porov. Iz 1,18). Preto už neobetujme víťazovi nad smrťou palmové listy, ale trofeje víťazstva.

Mávajme aj my každý deň duchovnými ratolesťami svojho srdca a s deťmi volajme to posvätné: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ Izraela.“ (Jn 12,13)

otec Milan, Váš brat na ceste


...................................................................................................................................

Myšlienka na Lazárovu sobotu 4. apríla 2020

Milí priatelia,

dnes vás pozývam, aby ste sledovali večer o 17.00 h na našej stránke sv. liturgiu s večierňou. Sledujme texty z kníhy "Večiereň na nedele a sviatky" str. 85, ak ich máme doma a ak sú v chráme, môžete si po ne ísť - chrám je otvorený. V týchto textoch môžeme načerpať myšlienky, ktoré nám chcú pomôcť čo najviac preniknúť do tajomstiev sviatkov, ktoré už slávime: Kristus nás miluje, on z lásky k nám premohol všetko zlo a ponúkol nám radosť, pokoj - večný život.

otec Milan, Váš brat na ceste


...................................................................................................................................

Myšlienka na piatok 3. apríla 2020

Milí priatelia,

dnes nám liturgia pripomína udalosť, ktorú sv. Marek v evanjeliu (11,1-6) opisuje takto:

Keď sa Ježiš a apoštoli blížili k Jeruzalemu, k Betfage a Betánii pri Olivovej hore, poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte. A keby vám niekto hovoril: „Čo to robíte?“, povedzte: „Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti.“ Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho. Niektorí z tých, čo tam stáli, im vraveli: „Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?“ Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich.

A v liturgii sa dnes modlime:

Dnes posiela Vládca všetkých dvojicu apoštolov,* aby mu priviedli osliatko,* na ktoré má vysadnúť ten, ktorého nosia serafíni.* Prichádza, aby ukázal svoju moc nad vládcom sveta,* ktorý usmrtil Lazára.* A tak sa Kristus zjavuje ľudskému rodu.

Teda, majme dnes pred očami Pána Ježiša, ktorý posiela apoštolov po osliatko, na ktorom vojde do Jeruzalema ako kráľ pokoja a lásky. Lebo on sa takto zjavuje svetu. Preto obnovme si dnes vieru v takého to Ježiša, ktorý prišiel nás zachrániť.

otec Milan, Váš brat na ceste


...................................................................................................................................

Myšlienka na štvrtok 2. apríla 2020

Milí priatelia, a čo nám dnes ponúka liturgia? Takto sa k nám prihovára:

Dnes je Lazár druhý deň medzi mŕtvymi,* jeho sestry Mária a Marta za ním plačú.* Darca života so svojimi učeníkmi* pripravuje sa postaviť pred kameň hrobu,* aby premohol smrť a daroval život.* Preto mu spievajme: Pane, sláva tebe.

Pán Ježiš aj nás vidí, čo práve robíme, nad čím sa trápime, čo nosíme vo svojom srdci. Dovoľme mu, aby tam vošiel a priniesol nám pokoj a život aj v týchto krušných časoch.

otec Milan, Váš brat na ceste


...................................................................................................................................

Myšlienka na stredu 1. apríla 2020

Milovaní priatelia,

Dnes naše liturgické texty hovoria toto:

Dnes zomrel Lazár a je pochovaný,* príbuzní nariekajú,* Kristus ako prorok a Boh predpovedal svoje utrpenie* a teraz oznamuje učeníkom:* Lazár zomrel, poďme ho vzkriesiť.* Preto mu spievajme: sláva tvojej veľkej moci.

Do soboty sú štyri dni. Dnes si pripomíname Lazárovu smrť a pozorujeme, ako sa k tomu stavia Ježiš. Včera, keď sa dozvedel o chorobe Lazára, povedal apoštolom, že táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu... (pozri Jn 11,4). A dnes, keď hovorí apoštolom, že Lazár zomrel, dodáva: ...radujem sa kvôli vám, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu! (pozri Jn 11,15).

Poďme teda aj my a robme všetko pre to, aby sa naša viera v Ježiša ako Boha a Kráľa obnovila, nanovo zažiarila v našom živote.

otec Milan, Váš brat na ceste


...................................................................................................................................

grkat.drienica.sk

(PDF document) Dušičkové odpustky


(PDF document) hygienické opatrenia


(web document)Vladyka Vasiľ: Keď sa ohlasovanie Božej pravdy stane nepohodlným...


(PDF document) čo nás čaká v roku 2020?


(web document)Ochrana osobných údajov


(PDF document)Podávanie eucharistie deťom


(web document)Vatikánsky rozhlas


správy zo života Cirkvi doma i v zahraničí môžete nájsť na: (web document)www.tkkbs.sk


Podrobnejšie oznamy si nájdete v rubrike "bohoslužby".


Tešíme sa na Vás pri našich stretnutiach v našom chráme.


Ak máte nejaké otázky alebo pripomienky či návrhy k našej stránke, alebo k životu v našej farnosti, prosíme, napíšte nám alebo zavolajte.

návštevnosť stránky
» 1 online
» 6 dnes
» 238304 celkom
» najviac: 3992 (18.02.2020)
Free PHP counter
Gréckokatolícky farský úrad
Drienica 165
083 01 Sabinov
moc.liamg@acineird.takrg
7014854/150
294837 4090
103424 5090