17. augusta - Svätý mučeník Myrón. Začiatok odpustovej slávnosti v Ľutine.,
zajtra .18. augusta - Svätí mučeníci Flórus a Laurus. Odpustová slávnosť v Ľutine..

Milí priatelia, vrelo Vám odporúčam pozrieť sa aj do archívu týchto zamyslení z predchádzajúcich rokov.


.....................................................................................................................................

Myšlienka na týždeň (12. augusta 2018)


Pastiersky list k príprave na blahorečenie Božej služobnice Anny Kolesárovej

Drahí bratia a sestry v Kristovi!

Každý deň máme osobnú skúsenosť zápasu medzi dobrom a zlom. Sú chvíle, kedy v tomto zápase zlyhávame, ako sme to dnes počuli v podobenstve o zlých vinohradníkoch (Mt 21, 33-42). Vtedy sa v nás prejavuje zranená prirodzenosť ako dôsledok dedičného hriechu. A sú aj chvíle, kedy s pomocou Božou víťazíme a patríme k tým, ktorí plnia Božiu vôľu podobne ako sluhovia a Syn, ktorých Pán postupne posiela do svojej vinice prevziať jeho diel úrody. Čo všetko sme ochotní urobiť, aby sme zvíťazili nad zlom, nad hriechom?

Na území Košickej arcidiecézy, v dedinke Vysoká nad Uhom, sa nachádza jeden hrob, na ktorom je nápis: „Radšej smrť ako hriech.“ Je to hrob Božej služobnice Anny Kolesárovej. Určite ste už zaregistrovali informáciu o jej šíriacej sa úcte, o mnohých mladých, ktorí putovali a putujú k jej hrobu, a aj o jej zavŕšenom procese blahorečenia. Po dlhých rokoch núteného mlčania počas minulého režimu sa môžeme vrátiť k jej životnému príbehu a svedectvu.


Anna Kolesárová sa narodila 14. júla 1928. Keď mala trinásť rokov, zomrela jej mama. Po jej smrti prevzala na seba všetky jej povinnosti, ktoré si svedomito plnila. Žila aj naďalej jednoducho a skromne so svojím otcom a starším bratom. Anna pravidelne chodievala do kostola na bohoslužby a pobožnosti, pristupovala k sviatostiam. Rada sa modlievala svätý ruženec.

Druhá svetová vojna podstatne zasiahla do života tohto dievčaťa. V stredu 22. novembra 1944 večer prechádzali cez Vysokú nad Uhom vojská Červenej armády. Pri prehliadke domov vošiel opitý sovietsky vojak do pivnice pod kuchyňou, kde sa skrývala šestnásťročná Anna so svojou rodinou a ostatnými ľuďmi. Otec požiadal dcéru, aby hore v kuchyni pripravila pre vojaka niečo na jedenie, no ten začal mladé dievča obťažovať a naliehať, aby sa mu oddala. Ona však napriek hrozbám, že ju zastrelí, odmietla a volila si radšej smrť. Vytrhla sa mu z rúk a utekala naspäť do pivnice. Nahnevaný vojak sa ponáhľal za ňou, namieril zbraň a zakričal, aby sa rozlúčila s otcom. Hneď nato svoju hrozbu pred očami jej otca uskutočnil a vypálil dve rany. Anna zomrela pri zvolávaní svätých mien Ježiša, Márie a Jozefa.

Kvôli neutíchajúcim bojom bola pochovaná potajomky na druhý deň neskoro večer a bez kňaza. Pohrebné obrady dodatočne vykonal vtedajší farár Anton Lukáč až 29. novembra 1944. Po cirkevnom pohrebe do matriky zomrelých zapísal poznámku: hostia sanctae castitatis (hostia svätej čistoty). Do farskej kroniky v Pavlovciach nad Uhom dopísal, že Annu vo chvíľach, keď odvážne a bez zaváhania bránila svoju čistotu, posilňoval eucharistický Kristus, lebo krátko predtým pristúpila k sviatosti zmierenia a k svätému prijímaniu.


Niekto by mohol namietať, že Ankin hrdinský skutok bol skôr prejavom zúfalstva než obranou čistoty. Ona si však aj napriek mladému veku plne uvedomovala, čo ju kvôli tomuto odmietnutiu čaká. V tej chvíli nemala veľa času rozhodovať sa a filozoficky uvažovať, čomu dať prednosť. Rozhodla sa podľa hlasu svojho svedomia – podľa hlasu Boha, Ježiša Krista, ktorý sa v jej svedomí ozýval už dlho. Cítila, že nemôže konať inak, iba povedať rozhodné „nie“ tomu, čo by ju oberalo o skutočnú slobodu a pokoj srdca.

Keď odmietla násilníka, neušla von, preč z domu, aby si zachránila život. Naopak, rozbehla sa priamo k svojmu otcovi. On jej bol najlepším učiteľom a zároveň stelesnením viery v osobného Boha. Tam hľadala útočisko. Preto si aj my môžeme podľa jej príkladu uchovať čisté srdce iba blízko pri Bohu, pri nebeskom Otcovi.

Dnes je tých pokušení proti čistote oveľa viac ako kedysi. Doliehajú na mladú dušu z každej strany, cez internet a médiá. Pokušeniam sa síce nevyhneme a ani zaváhaniam či pádom, tie sú prejavmi našej nedokonalej ľudskej prirodzenosti. Sú to limity krehkosti, ktoré nás hriešnych ľudí charakterizujú. Vo svetle viery sme však pozývaní k tomu, aby sme tieto svoje limity a ohraničenia neustále a trpezlivo prekonávali. Sme volaní k čomusi väčšiemu a trvácejšiemu.


Vo Vysokej nad Uhom sa od chvíle, keď tento príbeh v roku 1997 zverejnil vtedajší arcibiskup Mons. Alojz Tkáč, začali konať prvé verejné stretnutia mladých ľudí. Všetci tí, ktorí za tie roky s úprimnou túžbou po zmene života navštívili Domček Anky Kolesárovej, presvedčili sa o tom, že pravá láska je obetavá, nemyslí na zlé, nie je sebecká. Ankin krátky a jednoduchý život, a hlavne jej svedectvo obety, je pre nich i pre nás pozvaním k svätosti. Jej blahorečenie je signálom, že svätosť je pre všetkých.

Ako píše pápež František vo svojej najnovšej apoštolskej exhortácii O povolaní k svätosti v súčasnom svete: „Na to, aby sa ľudia stali svätými, nemusia byť biskupmi, kňazmi, rehoľníčkami či rehoľníkmi. Veľakrát máme pokušenie myslieť si, že svätosť je rezervovaná len tým, ktorí majú možnosť držať si odstup od bežných zamestnaní, aby venovali veľa času modlitbe. Nie je to tak. Všetci sme povolaní byť svätými tak, že budeme žiť s láskou a ponúkať vlastné svedectvo…“ (Gaudete et exsultate 14)


Máme veľkú radosť z toho, že beatifikačný proces Božej služobnice Anny Kolesárovej sa už čoskoro zavŕši jej blahorečením. Touto cestou vás chceme srdečne pozvať na túto výnimočnú udalosť. Slávnostnú svätú omšu spojenú s blahorečením budeme sláviť v sobotu 1. septembra 2018 v priestoroch štadióna Lokomotíva v Košiciach.

Príďte, aby sme spoločne vydali svedectvo o tom, že na východnom Slovensku, ktoré mnohí tak podceňujú, sa našiel vzácny poklad – cenná perla, ktorá svojou žiarou zviditeľňuje vzor čistej a obetavej lásky.

Všetkých vás odovzdávame a zverujeme Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a vyprosujeme vám Božiu pomoc i požehnanie.


Nech vás žehná všemohúci Boh Otec i Syn i Duch Svätý.


vaši otcovia biskupi

.................................................................................................................................

MYŠLIENKA NA TÝŽDEŇ (30. JÚL 2018)


Dnes si spomíname na blahoslavenú Zdenku Cecíliu Schelingovú, pannu a mučenicu. Tu vám ponúkame jej krátky životopis a zamyslenie z jej meditácii.


Narodila sa v Krivej na Orave v roku 1916. Vstúpila do Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža, kde žila nábožným životom; usilovala sa o poníženosť a užšie primknutie sa k ukrižovanému Kristovi.

Ako zdravotná sestra v nemocnici v Bratislave ochotne slúžila chorým a liečila im rany tela i duše.

V tom čase vládna moc, nepriateľská voči Bohu a Cirkvi, sa pokúšala všemožným spôsobom vyhasiť vieru a prenasledovala predovšetkým biskupov, kňazov a aktívnych veriacich.

Sestra Zdenka sa pokúšala pomôcť kňazom, ktorí boli v nebezpečenstve dlhotrvajúceho uväznenia, ba aj súdneho výroku smrti. Potom aj sama sestra Zdenka bola uväznená a podstúpila kruté mučenie; 17. júna 1952 ju odsúdili na 12 rokov väzenia. Všetko však znášala s hrdinskou trpezlivosťou.

Zomrela 31. júla 1955 v Trnave, keď ju predtým pre ťažké onemocnenie vypustili z väzenia.


Z Meditácií sestry Zdenky Schelingovej

(Rukopisné zápisky, s. 52-66)


KEĎ MILUJEME KRISTA, VŠETKO JE ĽAHKÉ


Náš život má byť dokonalé „áno“, ktorým sa celkom dávame Bohu. Zabúdať celý deň na seba vo všetkom a viac pamätať na druhých. Takáto poníženosť je zdrojom sily. Môj apoštolát bude účinný nie mierou vonkajšej činnosti, ale mierou svätosti, ku ktorej budem smerovať. Nejde o to, aby som svoj život obetovala ľuďom, ale aby som ho najprv ponúkla Bohu a iba potom aj iným... Vždy sa chcem iba s ním spájať, lebo on ma musí celú zaujať.

Trpieť v stave milostí je východiskom veľkých skutkov. Trpieť v tichosti a skryto. Ticho je ovzduším bolestí i na Kalvárii sa mlčalo. Keď sa žalujeme, keď hľadáme potešenie a útechu, stráca sa to, čo je na bolesti najposväcujúcejšie. Nerozhadzujme túto vzácnu milosť. Kto žije v duchu obety, môže si povedať: „Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus.“ (Gal 2,20)

V mlčaní musíme nájsť seba. Zriekať sa seba, lebo koľko mám seba, toľko mi chýba ešte z Krista. Keď má svet svoje požiadavky, má ich ešte väčším právom aj Boh.

Nie som si istá, či ma niekto pre moju lásku k Bohu ukrižuje, preto sama chcem križovať svoje telo s jeho žiadosťami. A keď mi iní urobia aj nejakú trpkosť, roztiahnem svoje ruky, aby som ju objala. Vždy chcem jedine to, čo chce Boh.

Bože, nedaj mi pripútať si srdce k pozemským veciam. Vždy ma veď hore k Slnku, k tomu väčšiemu Svetlu!

Nech k nemu smerujú všetky úsilia a námahy. K nemu chcem vysielať modlitby, vyjadriť svoju prítulnosť. Iba k nemu ma vedie túžba, on je moje večné Svetlo i večne nová Krása. Jedine po Bohu túžim, lebo jemu úplne patrím... Keď milujeme Krista, všetko je ľahké. Cítim ako pomaly vylievam krv za toho, koho milujem. Áno, vždy mám za niekoho zopakovať Kristovo obetovanie, najmä vtedy, keď niekto kráča i blúdi životom po neviditeľných cestách tmy. Vtedy musím pevnejšie stáť na svojom mieste...

Cieľ každého úsilia je len jeden: byť pri ňom, pri Ježišovi. Nakoľko sa priblížime k nemu, natoľko nás pritiahne on k svojmu srdcu. Keby sme poznali, čo znamená trpieť pre Boha, využili by sme všetky mysliteľné prostriedky na získanie utrpenia. Kto veľmi miluje, prestáva trpieť. Veľkosť Ježišovho utrpenia mi dáva pochopiť a oceniť jeho veľkú lásku. Preto i moje bolesti sa musia celkom stratiť v láske.


MODLITBA:

Dobrotivý Bože, ty si dal blahoslavenej Zdenke nevšednú lásku k ukrižovanému Kristovi, ktorú prejavila radostnou službou chorým a tvojim kňazom; prosíme ťa, dopraj aj nám, aby sme ju nasledovali v úprimnej ochote dať svoj život do služby bratom a sestrám a boli nadšenými svedkami tvojho Syna Ježiša Krista, vypočuj nás a zmiluj sa.


Milí priatelia, prajeme vám požehnaný letný čas...!


.................................................................................................................................

20. máj

Milí priatelia, prežívame sviatky Päťdesiatnice – Zoslanie Svätého Ducha. Nazývané tiež Turíce, či ľudovo Rusadle. Sú to krásne sviatky, hoci niekedy nevieme, čo to vlastne oslavujeme. Kto je to Svätý Duch. Svätý Duch je Duchom jednoty človeka s Bohom a tiež jednoty ľudí medzi sebou.

Pápežský kazateľ páter Raniero Cantalamessa vo svojej knihe „Tajomstvo Turíc“ veľa rozpráva práve o Svätom Duchu. A podľa vzoru liturgie (pozrite si napríklad kondák dnešného sviatku) a cirkevných otcov porovnáva tieto sviatky Zoslania Svätého Ducha so stavbou Babylonskej veže (Gn 11,1-9).

Tradícia hovorí, že Lukáš chcel vytvoril skrytý kontrast medzi tým, čo sa stalo pri stavbe babylonskej veže a čo sa prihodilo na Turíce.

Svätý Cyril Jeruzalemský o tom napríklad píše: „V Babylone nastalo súčasne so zmätením jazykov aj rozdelenie myslí, lebo išlo o plán zameraný proti Bohu. Avšak teraz bola duševným vlohám navrátená jednota, aby sa zamerali na predmet svojho uctievania“.

Svätý Augustín zasa hovorí: „Pre hriech pyšných ľudí boli jazyky rozdelené. Vďaka pokorným apoštolom boli jazyky znovu zjednotené“.

Toto vysvetlenie – spoločné pre východné i západné kresťanstvo – bolo prijaté do liturgie, ktorá vložila stať o babylonskej veži medzi večerné čítania na Turíce.

Jednota Babylonu je ľudská jednota, jednota, ktorú si zvolil človek a ktorá smeruje k osláveniu človeka: „Poďme, postavme si mesto a vežu, ktorej vrchol bude siahať až do neba, spravme si tak pomník, aby sme sa neroztratili po celej zemi!“(Gn 11,4). Spravme si pomník! – nie: „Spravme pomník Bohu!“ Je to plán jednoty, ktorý sa rodí z túžby po moci a sláve, čiže z pýchy.

Na Turíce - Päťdesiatnicu je to naopak. Všetci rozumejú reči apoštolov preto, lebo hovoria rôznymi jazykmi o veľkých Božích skutkoch(Sk 2,11). Nestavajú teda pomník sami sebe, ale Bohu. Keď zdôrazníme tento prvok protikladu, môžeme povedať, že Cirkev je skôr Antibabylon ako nový Babylon.

Biblické poučenie, ktoré z porovnania medzi Babylonom a Turícami vyplýva, dokazuje, že sú možné dva druhy jednoty: jednota podľa tela a jednota podľa Ducha. Rozdiel medzi týmito jednotami spočíva v tom, čo je ich stredom. Treba teda zistiť, kto je stredom nejakej jednoty, okolo koho je vybudovaná: či okolo Boha, alebo okolo človeka.

Cantalamessa ďalej píše:

Najväčším prekvapením pre mňa bolo, keď som pri uvažovaní o tom, kto mohli byť stavitelia babylonskej veže, náhle a veľmi jasne pochopil, že jedným z nich, ach, beda, som i ja. Biblickú archeológiu som pri tom vôbec nepotreboval, stačilo mi spytovanie svedomia. Nebolo treba kopať v zrúcaninách Mezopotámie, aby som objavil zvyšky babylonskej veže, stačilo kopať vo vlastnom vnútri. Ak chceme naozaj urobiť posledný krok, rozhodnutie smerom k »pravde«, musíme pokorne uznať, že babylonská stavba sa stále buduje a že sme do nej všetci viac či menej zapojení.

Prechod od Babylonu k Turícam sa udial v dejinách raz a navždy, no v Skutkoch apoštolov (2. kapitola) sa hovorí, že v našom živote ho treba duchovne uskutočňovať denne. Neustále musíme prechádzať od Babylonu k Turícam tak, ako musíme neustále prechádzať od starého človeka k novému.

Milí priatelia, nie je to aj pre nás dobrá téma na zamyslenie práve v tieto dní?


grkat.drienica.sk

Oltár kameň 2018 - foto


(PDF document) Program národného stretnutia mládeže v Prešove P18


(web document)Ochrana osobných údajov


(web document)Jubilejný rok Prešovskej archieparchie 2018


(PDF document) čo nás čaká v roku 2018?


(web document)Ako austrálsky pastor reagoval na redefiníciu manželstva


(PDF document)Podávanie eucharistie deťom


(web document)Vatikánsky rozhlas


(PDF document) oprava chrámu Drienica


správy zo života Cirkvi doma i v zahraničí môžete nájsť na: (web document)www.tkkbs.sk


Podrobnejšie oznamy si nájdete v rubrike "bohoslužby".


Tešíme sa na Vás pri našich stretnutiach v našom chráme.


Ak máte nejaké otázky alebo pripomienky či návrhy k našej stránke, alebo k životu v našej farnosti, prosíme, napíšte nám alebo zavolajte.

teraz 1    dnes 1    celkom 1
Gréckokatolícky farský úrad
Drienica 165
083 01 Sabinov
moc.liamg@acineird.takrg
7014854/150
0222181190