30. 3. - Náš prepodobný otec Ján, autor spisu Rebrík.,
zajtra .31. 3. - Náš prepodobný otec Hypatios, gangriansky biskup..

Milí priatelia, vrelo Vám odporúčam pozrieť sa aj do archívu týchto zamyslení z predchádzajúcich rokov.


......................................................................................................................................


Myšlienka na týždeň po Piatej pôstnej nedeli 29. marca 2020


Milí priatelia,

ešte stále sme ohrození koronavírusom a nevieme, dokedy to potrvá. Možno aj na Veľkú noc nebudem sa môcť stretnúť naživo. Avšak Pán Ježiš je vždy s nami aj keď sme si navzájom vzdialení. Dôležité je, aby sme naňho mysleli a tiež, aby sme mysleli vzájomne na seba. Mám chvíle, keď si sadnem a v mysli prechádzam sa po našej obci, pozriem sa do vášho dvora, ba aj do domu, predstavujem si vás, v duchu sa rozprávam s vami milé deti, s vami rodičia, s vami starí rodičia, s vami všetkými, a všetkých vás zverujem do Božej ochrany.


Aj v túto piatu pôstnu nedeľu vám ponúkam zamyslenie, ktoré nám môže pomôcť práve v týchto náročných chvíľach. Tá pandémia (ohrozovanie nášho zdravia) je pre nás krížom, ťarchou... Ale – ako povedal včera večer (v piatok) pápež František – Pán Ježiš nespí, nezabudol na nás, ale díva sa na nás a pozýva mňa i teba, aby som sa zamyslel nad svojim životom, čo by sa dalo v ňom vylepšiť, hlavne čo sa týka môjho i tvojho vzťahu s Ním.


5. zamyslenie – katechéza: Smrť tvoju, Pane, zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame – sebazaprenie


Opakovanie – Čas je veľký dar od Pána Boha a môžeme z neho urobiť veľký dar pre neho, ak ho dobre využijeme. Ak je využitý pri modlitbe, je využitý dobre. Verím, že sa vám to od nášho posledného stretnutia darilo.


Športovci hovoria, že najťažšie je pre nich zažívať prípravu pred sezónou. Vtedy potrebujú nabrať silu a výdrž na čas, kedy budú naplno súťažiť. Veľakrát sú to také suché tréningy, ktoré sú dosť náročne. Športovci vedia, že bez toho by sotva dokázali podávať potrebné výkony. Naberaniu duchovnej sily v zápase s pokušeniami a pri rozhodovaniach sa pre dobro sú nenahraditeľné sebazaprenia. Cvičia našu vôľu a pomáhajú osvojiť si stály návyk konať dobro. Skrze sebazaprenia sa môžeme odučiť niektorým zlozvykom.


Lepšie to môžeme pochopiť po vypočutí príbehu O kameni a palme:

Akýsi človek neznášal nič pekného a zdravého, nevedel sa na to pozerať. Keď raz v jednej oáze na púšti zazrel mladú palmu, pekne urastenú a zdravú, zodvihol ťažký kameň a položil ho priam doprostred koruny mladej palmy. So smiechom odišiel. Palma sa však pokúšala zhodiť ťažké bremeno. Otriasala a ohýbala sa, no všetko nadarmo. Vnorila sa hlbšie do zeme, až koreňmi dosiahla skryté vodné pramene. Táto posila z hlbín zeme a slnečná žiara z výšin urobili z nej kráľovskú palmu, ktorá mohla udržať vysoko v korune aj ťažký kameň.

Po rokoch prišiel nežičlivec opäť k palme, aby sa potešil z dokaličeného stromu. Tu sklonila mocná palma svoju korunu, ukázala mu kameň a vravela: ..Musím sa ti poďakovať, tvoje bremeno ma urobilo silnou.“


Kameň palmu nezahubil, ale naopak vďaka nemu nadobudla nevídanú silu k rastu. Sebazaprenia stoja istú námahu. Znamená to, že sa niečoho vzdám, niečoho sa zrieknem. Môžem sa zrieknuť sladkostí, hier, mobilu, počítača, tabletu, internetu, telky...; Môžeme sa zaprieť a rozhodnúť sa pre nejakú činnosť, ktorá nám robí ťažkosť a nie je nám práve po chuti.

Pán Ježiš povedal, že zaprieť sám seba a nasledovať ho s týmto krížom, znamená byť jeho učeníkom. Pán Ježiš sa zriekol seba samého, keď sa stal človekom. Ponížil sa, prišiel na tento svet. Ponížil sa aj ako človek, keď prijal údel zločinca. Dovolil, aby ho chytili, obvinili, odsúdili, ukrižovali. Nezostúpil z kríža, zomrel na ňom, aby porazil hriech.


Na dnešnej kocke, ktorú žiaľ nemôžete vidieť, máme slová: Smrť tvoju, Pane, zvestujeme... Pán Ježiš svojou smrťou na kríži priniesol za nás obrovské sebazaprenie. Smrť nebola jeho koncom, ale bola cestou k osláveniu. Podobne je to s každým naším sebazaprením.

Cez sebazaprenia nadobúdajme silu, aby sme povstali z hriechov a mali silu konať dobro. Tiež aj ten koronavírus nás môže posilniť.


Milí priatelia, trpezlivosťou, obetou, láskavým prístupom k ľuďom okolo seba, hlavne v rodine, kde sa treba veľa ráz seba zapierať, ohlasujeme svetu, že veríme v Ježiša, ktorý z lásky k nám zomrel na kríži a na tretí deň vstal z mŕtvych. Nech je to náplňou našich dní.


Na budú nedeľu, bude to už Kvetná nedeľa, chystám pre vás prekvapenie - dúfam, že sa podarí.

otec Milan, Váš brat na ceste

......................................................................................................................................


Oznam 25. marca 2020

Milí Drieničania!

1. Svätý Otec nás pozýva pripojiť sa v piatok 27. marca o 18:00 hodine cez televíziu a rozhlas k spoločnej modlitbe, počúvaniu Božieho slova a adorácii, ktorej bude predsedať na prázdnom námestí pred Bazilikou sv. Petra v Ríme. Adoráciu pápež František zakončí eucharistickým požehnaním Urbi et Orbi, čiže Mestu a Svetu. Toto eucharistické požehnanie určené mestu Rímu a celému svetu bude spojené s možnosťou získať plnomocné odpustky. Pozývam Vás, zapojme sa do týchto modlitieb.

2. Aj v týchto ťažkých časoch pandémie a v príprave na Veľkú noc – sviatky Kristovho zmŕtvychvstania – má každý z vás, kto sa nachádza v nejakej ťažkej situácii fyzickej či morálnej, možnosť sa vyspovedať. O túto možnosť vyspovedať sa môžete požiadať duchovného otca, ale je potrebné predtým zatelefonovať na faru a dohodnúť si čas a miesto. Pripomínam, že získať odpustenie hriechov možno aj vzbudením si dokonalej ľútosti spojenej s túžbou čím skôr sa vyspovedať, ako to bude možné. Spoveď za účasti iných kňazov pred Veľkou nocou nebude, preto využite túto možnosť, ktorú Vám ponúkam.

3. Viac informácii môžete získať, keď zatelefonujete na faru alebo pošlete mailovú správu: grkat.drienica@gmail.com.

4. Nezabúdajme, že aj v týchto náročných časoch je Pán Boh na našej strane.

Kristus medzi nami! Váš otec Milan

......................................................................................................................................


Myšlienka na týždeň po štvrtej pôstnej nedeli 22. marca 2020


4. zamyslenie - katechéza: Posledná večera - Hľa, tajomstvo viery – modlitba

„Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.“ (Mk 14,26)


Milovaní priatelia, bratia a sestry. Stále prežívame ťažké obdobie šírenia nákazy a zároveň prežívame aj Veľký pôst - prípravu na oslavu Kristovho zmŕtvychvstania. Niektorí z vás mi povedali, že majú v tomto období viac času na modlitbu. A som tomu rád. Aj ja sa modlím za vás a rád vám ponúkam tieto myšlienky. Ak vás povzbudzujú, prosím, ozvite sa mi.


Opakovanie – Naším ďalším pôstnym úsilím bolo myslieť na druhých (v modlitbe, pri dobrých skutkoch, pri delení sa). Ako stále spomíname, učíme sa to podľa vzoru Pána Ježiša. Rozprávali sme o Poslednej večeri, na ktorej v modlitbe myslel na apoštolov a na Cirkev.


Súčasťou židovskej veľkonočnej večere bola modlitba žalmov. Keď apoštoli s Ježišom slávili veľkonočnú večeru, zachovali všetky židovské zvyklosti a spievali chválospev, potom odišli na Olivovú horu. Nasledovala modlitba Pána Ježiša, pri ktorej sa krvou potil. On nešiel s apoštolmi oddychovať.

Čo sa dialo počas tejto modlitby? Modlil sa k nebeskému Otcovi a prosil o silu prijať kalich utrpenia, ktorý ho čakal. Prosil apoštolov, aby bedlili spolu s ním. Viete, ako vyzeralo ich bdenie? Zaspávali od únavy... Apoštoli sú na obrázku dnešnej časti nášho 3D kríža.


Únava apoštolov je symbolom našej únavy a lenivosti v modlitbe. Vtedy sa neraz stáva, že sa modlitba vynechá a použijú sa nato rôzne výhovorky. Nevládzem, nechce sa mi, aj tak by som sa nedokázal sústrediť. Kto sa chce modliť, rozprávať s Pánom, ktorý nás miluje, ten si nato vždy nájde čas, vhodnú chvíľu i spôsob.


Spomína sa to v príbehu Modlitba z písmen:

Raz večer, keď sa chudobný sedliak vracal z trhu, zbadal, že nemá pri sebe modlitebnú knižku. Ponáhľal sa domov, aby sa tam z knižky dobre pomodlil. Vtedy sa mu uprostred lesa zlomilo koleso na voze. Sedliak ľutoval, že tento deň sa skončí bez toho, aby sa pomodlil. Preto povedal: „Pane, urobil som niečo nemúdreho. Dnes ráno som bez modlitebnej knižky odišiel z domu a mám takú zlú pamäť, že ani jednu modlitbu neviem naspamäť. Preto urobím toto: päť ráz pomaly poviem celú abecedu a ty, ktorý poznáš všetky modlitby, si môžeš poskladať písmená a urobiť z nich modlitby, na ktoré sa ja neviem rozpamätať.“

A Pán Boh povedal svojim anjelom: „Toto je nepochybne najkrajšia modlitba zo všetkých, ktoré som dnes počul, lebo vychádza z jednoduchého a úprimného srdca.“


Príbeh je iste vymyslený, pretože ťažko si predstaviť, žeby si niekto, kto sa pravidelne modlí, nepamätal žiadnu modlitbu. Posolstvo príbehu je však iné. Príbeh nám nám hovorí, že kto chce, hľadá si čas i spôsob modlitby; kto nechce, hľadá si výhovorky, ako ospravedlniť vynechávanie rozhovoru s Bohom.

Oživme svoju modlitbu. Usilujme sa o sústredenie a pravidelný čas modlitby počas dňa.


Prajem vám i sebe, milovaní, a modlím sa za to, aby sme v tomto ťažkom období neprestali sa modliť a tak, aby sme udržiavali v sebe oheň Božej lásky.


duchovný otec Milan, váš brat na ceste...


......................................................................................................................................


Pozdrav 18. marca 2020


Milovaní moji farníci, denne na vás myslím pri slúžení sv. liturgie a je mi veľmi ľúto, že sa nemôžeme stretať v našom chráme ani v nedeľu. Dúfam, že na Veľkú noc sa stretneme. Iste mnohí z vás sa modlíte doma v rodinách či už sv. ruženec, krížovú cestu alebo iné pobožnosti a že sledujete sv. liturgie či sv. omše v rádiu alebo v televízii. Pán Boh nech Vás žehná a ochraňuje! Budem rád, keď sa mi ozvete, ako prežívate toto obdobie, alebo potrebujete nejakú pomoc. Váš otec Milan

......................................................................................................................................


MYŠLIENKY NA VEĽKÝ PÔST 2020


Na tohtoročné Pôstne obdobie sme si pripravili skladačku tzv. 3D kríž. Jednotlivé znázornenia na kríži zobrazujú a vyjadrujú dôležité tajomstvá života Pána Ježiša a tajomstvá našej viery. V roku Božieho slova sú na kríži aj citáty zo Svätého písma. Motívy a katechézy súvisia s Poslednou večerou, s umývaním nôh, Eucharistiou, obetou na kríži a sv. liturgiou. (Spracované podľa podkladov z Katechetického strediska Spišskej diecézy)

Zároveň sú v katechézach odporúčania na duchovnú prípravu a na predsavzatia: služba, účasť na sv. liturgii a jej prežívanie, myslieť na druhých, modlitba, sebazaprenie a radosť zo zmŕtvychvstania. Príhovory dávajú tejto aktivite obsahovú náplň. Nebude to iba „o skladačke“...



Myšlienka na týždeň po tretej pôstnej nedeli 15. marca 2020


Poznámka: Dnes o 10.00 h na TV Jednotke bude priamy prenos sv. liturgie z Prešova. Snažme sa mať na nej účasť, keď nemôžeme prísť do chrámu. Budem ju sledovať aj ja.


3. zamyslenie - katechéza: Posledná večera - Ježiš sa modlí za apoštolov a za Cirkev(Jn 17,6-26)

„Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“(Pozri Jn 13,34-35).


Opakovanie – Minulý príhovor spred týždňa bol zakončený pozvaním k častej a horlivej účasti na sv. liturgiách. Na sv. liturgiu pozeráme ako na dar, ktorý nám pripomína nekonečnú Božiu lásku k nám. Jeho láska k nám sa prejavila najviac v dare Božieho Syna nám ľuďom. Prišiel medzi nás, priniesol za nás obetu a počas sv. liturgie sa vždy táto obeta sprítomňuje.

Keďže v tomto čase sú zakázané verejné bohoslužby s dôvodu šírenia koronavírusu, dúfam, že sledujete našu internetovú stránku, na ktorej si môžete prečítať rôzne správy a hlavne zamyslenia na duchovnú tému.

Tiež dúfam, že sa snažíme podľa možnosti každý deň mať účasť na sv. liturgii či sv. omši vysielaných rádiom alebo televíziou a že sa snažíme byť aspoň v duchu prítomní na sv. prijímaní – vrelo vám to odporúčam.


Dnes sa opäť vraciame do Večeradla, v ktorom bol Pán Ježiš pri Poslednej večeri s apoštolmi a boli to jeho posledné chvíle pred jeho zajatím a umučením.

Na dnešnej kocke máme zobrazeného Pána Ježiša uprostred stola vo Večeradle.

Keď sa my s niečím trápime, vtedy chceme, aby sa svet točil iba okolo nás. Choroba, bolesť, smútok, sklamanie. Takéto okamihy spôsobujú, že nám je ťažko a potrebujeme mať ľudí okolo seba. Aby si nás všímali, ľutovali nás, pomáhali nám. Je to ľudské a nie je to zlé. Len nesmieme v tom preháňať. Musíme sa vyhýbať tomu, aby sme mysleli iba na seba alebo boli rozmaznaní. Ten, kto je rozmaznaný, každú chvíľu stoná a fňuká.

Pán Ježiš mal v najťažších chvíľach okolo seba apoštolov. Neboli to radostné chvíle, vedel totiž, čo bude nasledovať, čo ho čaká. Apoštol Judáš ho predal za tridsať strieborných, ostatní celkom nerozumeli o čom je reč, keď hovoril o svojom utrpení. Pri jeho zajatí sa rozutekali. V tejto ťažkej chvíli Ježiš nepriťahuje pozornosť na seba. Pri Poslednej večeri po krátkej modlitbe k nebeskému Otcovi obrátil pozornosť na apoštolov a na Cirkev. Modlil sa za ich jednotu a modlil sa za nich, aby pokračovalo zjavenie skrze nich ďalej a aby sa spása ohlasovala celému svetu.

Ďalším predsavzatím, na ktorom si dáme záležať, bude – podľa príkladu Pána Ježiša – myslieť na druhých. Môžeme tak urobiť pri modlitbe, že budeme mať úmysel modliť sa za druhých.

Druhých majme na zreteli pri dobrých skutkoch. Skúsme sa podeliť o to, čo máme. Nenechajme si to iba pre seba.


O pozornosti voči druhému hovorí príbeh pod názvom Pole.

Jeden otec zanechal svojim dvom synom ako dedičstvo pšeničné pole. Bratia sa bratsky rozdelili. Jeden, bohatý, žil sám a druhý, chudobný, mal hŕbu detí. Raz, bolo to počas žatvy, sa bohatý brat v noci prehadzoval v posteli a povedal si: „Som bohatý, ale na čo sú mi všetky tie snopy? Brat je chudobný a pre svoju rodinu potrebuje veľa obilia.“ Vstal, zašiel na svoj podiel a preniesol veľkú kopu snopov na podiel svojho brata.

V tú istú noc jeho brat rozmýšľal takto: „Môj brat nemá ženu ani deti. Jedinú radosť mu robí jeho bohatstvo. Tak mu ho rozmnožím.“ Vstal, zašiel na svoj podiel a preniesol veľkú kopu snopov na podiel svojho brata. Keď obidvaja prišli ráno na svojej pole, čudovali sa, že im snopov neubudlo. Nasledujúce noci robili to isté. Každý prenášal svoje snopy na pole toho druhého. A každé ráno sa presviedčali, že im obilia neubúda. Až raz v noci sa bratia s plným náručím snopov stretli na medzi, ktorá oddeľovala ich polia. Keď si uvedomili, čo sa stalo, rozosmiali sa a objali sa.

Podľa príkladu Pána Ježiša myslíme, modlíme sa a konajme v prospech našich blížnych.


Prečítajme si aj tento príbeh:

Učiteľka požiadala svojich prváčikov, aby namaľovali niečo, za čo by sa chceli Pánu Bohu poďakovať. Myslela, že deti z chudobných štvrtí málo ďakujú za to, čo majú. No vedela aj to, že skoro všetky by najradšej maľovali koláče alebo stoly pripravené na hostinu. Prekvapil ju výkres, ktorý jej odovzdal malý Tonko. Bola to jednoduchá, detsky nakreslená ruka.

„Čia ruka to bola?“ Trieda bola týmto obrazom očarená. „Podľa mňa je to ruka Božia, ktorá nám dáva jesť,“ povedalo jedno dieťa.

„Je to ruka roľníka,“ povedalo druhé, „lebo chová kuriatka a pripravuje zemiačky na opekané hranolky.“

Ako tak deti kreslili, učiteľka sa sklonila nad Tonkovou lavicou a spýtala sa ho, komu tá ruka patrí. „Pani učiteľka, je to vaša ruka," zašepkalo dieťa.

Spomenula si, že každý deň po vyučovaní chytila Tonka za ruku a vyprevadila ho k dverám. Tonko bol najmenší. Vyprevádzala tak aj iné deti. Pre Tonka to však znamenalo veľa.


Nech je to pre nás povzbudením aj v tomto mimoriadnom čase obmedzených možnosti pohybu, ale nie možnosti prejavovať si lásku. A to práve teraz...


duchovný otec Milan, váš brat na ceste...


......................................................................................................................................


Myšlienka na týždeň po druhej pôstnej nedeli 8. marca 2020


2. zamyslenie - katechéza: Posledná večera – chlieb a víno

„Vezmite a jedzte, toto je moje telo. Pite z nej všetci, toto moja krv.“(Porov. Mt 26,26-27).


Opakovanie – Pred týždňom sme upriamili pozornosť na Pôstne obdobie: Pozreli sme sa na Poslednú večeru a osobitne na to, že Pán Ježiš pri nej umyl apoštolom nohy – pozrite si tu minulú kocku – tu je... (aj zamyslenie nižšie).

Z toho nám vyšlo, že máme viac dbať na osobnú modlitbu, na sv. liturgiu, sebazaprenia, krížové cesty, dobré skutky. Verím, že ste sa usilovali a robili ste to v duchu láskavej služby. Služba nás nijako neumenšuje. Ak sa pre ňu odhodláme, nasledujeme tak príklad Pána Ježiša. Minulé zamyslenie je už na našej internetovej stránke a pribudnú tam aj ďalšie – dnešná a nasledujúce...


Motívom ďalšej dnešnej kocky je chlieb a víno. Obetné dary, ktoré máme počas každej sv. liturgie, nikdy nesmú chýbať. Bez nich nie je možné sláviť sv. liturgiu. Pán Ježiš tieto dary počas Poslednej – tajomnej večere premenil na svoje Telo a svoju Krv.

V predvečer svojej smrti dal za úlohu konať apoštolom na jeho pamiatku obetu, ktorá bude nekrvavá, ale bude sprítomňovať jeho obetu na kríži. Jeho slová opakuje každý kňaz i biskup počas premenenia: „Vezmite a jedzte, toto je moje telo. Pite z nej všetci, toto moja krv.“ (Porov. Mt 26,26-27).


Našich účastí na sv. liturgiách už bolo veľa a niekedy sa objaví pochybnosť, či je potrebné až toľko účastí, či by nestačilo iba vtedy, keď ide o nejakú výnimočnú udalosť a veľké sviatky. Vtedy je sv. liturgia o čosi iná. Bežne počas roka je to o tom istom. Stále sa číta z Božieho slova, slávi sa stále rovnako na oltári. Takéto myšlienky sa objavujú vtedy, ak sv. liturgiu berieme iba formálne a povrchne.


Raz pred nedeľným obedom jedna mladá žena umývala v kuchyni šalát. Priblížil sa k nej manžel a aby si z nej trochu utiahol, spýtal sa jej: „Vedela by si mi povedať, o čom dnes pán farár kázal?“ „Už sa podrobne nepamätám,“ priznala sa žena. „Načo teda chodíš do kostola, keď si nepamätáš kázeň?“ „Pozri sa, môj milý: voda mi umýva šalát a predsa s ním neostáva v košíku a šalát je úplne čistý.“


Je dôležité pamätať si, ale aj nechať sa umyť Božím slovom. Nemusíme vedieť naspamäť citovať čítanie zo sv. liturgie, ale vždy si buďme vedomí toho, že Božie slovo nám predstavuje Pána Boha, ktorý nás nadovšetko miluje a prejavuje to rôznymi spôsobmi a v rôznych našich situáciách. Jeho slovo nám neustále pripomína, akí sme mu drahí. Akí sme preňho dôležití.


Druhá časť sv. liturgie nám sprítomňuje Ježišovu obetu. Boží Syn Ježiš Kristus na mňa myslel, keď zomieral za mňa na kríži. A mňa to má nechať ľahostajným?... To nás nemôže nechať ľahostajnými. Pripomínajme si to vždy, keď nám myšlienky utekajú niekam inam. Keď nám je v chráme dlho, keď sa nudíme, je nám zima, sme unavení, chceli by sme robiť niečo iné...


Jedna babka viedla za ruku vnúčika a vošla do kostola. Pohľadom hľadala červené svetielko, ktoré prezrádzalo, že je tu stánok Najvyššieho, teda Pán Ježiš prítomný v Eucharistii – ako je to aj u nás – pozrite... Pokľakla si a začala sa modliť. Dieťa gúľalo očami zo babke na červené svetielko a zo svetielka na babku. Po chvíľke povedalo: „Babka, keď naskočí zelená, pôjdeme domov?“ Starká musela vysvetľovať. Toto svetielko nikdy nebude zelené. Stále ti bez prestania opakuje: „Zastav sa!“ Je to skala. Jediná skala, na ktorej ľudia môžu zakotviť, je medzi nami. Koľkí z nás si to uvedomujú?


Spojme ďalší týždeň s predsavzatím, že moja prítomnosť v chráme bude aktívnejšia, častejšia a sústredenejšia. Budem vnímať a s radosťou prežívať celú sv. liturgiu aj iné bohoslužby.

Nebudem tu len tak nečinne stáť či sedieť. Vezmem si knihu a budem spievať alebo aspoň sledovať.

Teším sa z každého, kto tak robí....


duchovný otec Milan, váš brat na ceste...


......................................................................................................................................


Myšlienka na týždeň po prvej pôstnej nedeli 1. marca 2020


1. zamyslenie - katechéza: Posledná večera – umývanie nôh

„Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“ (Jn 13,15)


V jednom príbehu sa spomína mudrc - učiteľ, ktorý mal vo svojej pracovni veľké kyvadlové hodiny. Každú hodinu pomaly so slávnostnou vážnosťou a s veľkým dunením odbíjali čas. „Nevyrušuje vás to?“ pýtal sa študent. „Nie,“ odpovedal mudrc, „lebo každú hodinu ma to núti pýtať sa, čo som urobil za tú hodinu, ktorá práve odbila.“


Máme pred sebou dni a týždne Pôstneho obdobia a mali by sme sa pýtať, ako chceme naplniť tento čas? Spomínaný príbeh končí vetou: „A čo si urobil ty za hodinu, ktorá práve odbila?“ Na začiatku Pôstneho obdobia sme boli pozvaní k tomu, aby sme úprimne aj v skrytosti konali dobré skutky, boli šíriteľmi dobra, dávali almužnu – delili sa, postili, zriekali, premáhali a s pokorným srdom sa modlili.

Prijmime Božiu výzvu a vykročme na cestu pokánia, na cestu našej duchovnej prípravy na sviatky Veľkej noci. K našej premene nám bude dávať silu Pán Ježiš, ktorý prešiel pred nami a za nás krížovú cestu, ktorá nám priniesla vykúpenie a ponúkla spásu. Využívajme situácie a prostriedky, ktoré sa nám k tomu ponúkajú. Prichádzajme častejšie na sv. liturgiu a iné bohoslužby, modlime sa pobožnosť krížovej cesty, prichádzajme na túto pobožnosť do nášho chrámu.


Jeden mladý muž mal plány, že sa stane veľkým. Našiel si povolanie a prácu a chcel postupne napredovať a vypracovať sa na veľkého šéfa. Mal ťažké začiatky. Jeho nadriadení mu dávali rôzne podradné úlohy. Raz dostal príkaz: „Vyčistíš pracovnú obuv svojich kolegov!“ On sa najprv vzbúril: „Tu už viac pracovať nebudem. Nemám tu žiadnu budúcnosť!“ Potom sa mu však v mysli vynoril obraz. Videl, ako sa Ježiš skláňa k špinavým nohám drsných a nevzdelaných rybárov. Vtedy zašepkal: „Pane, ty si umyl ich nohy; a ja teda budem čistiť ich topánky.“ Od tej chvíle sa jeho život od základu zmenil.


Máme to vyobrazené na prvej kocke 3D kríža, ktorú si môžete zobrať v našom chráme. Pán Ježiš umyl apoštolom nohy a pridal k tomu slová, ktoré sú tiež na prvej kocke: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“ (Jn 13,15). (Obrad umývania nôh je súčasťou liturgie na Veľký - Zelený štvrtok, keďže to Pán Ježiš urobil pri Poslednej večeri).

Čo od nás Pán Ježiš očakáva, keď nám zanechal príklad?

Azda aby sme boli „umývači“ nôh?

To nie tak doslova. Slová, že nám dal príklad, sa týkajú jeho poníženosti a lásky, s akou prišiel k nám a obetoval sa za nás. Prijmime pôstnu výzvu na konanie dobra, sebazaprení, horlivejšej modlitby, účasti na sv. liturgiách a robme to s pokorou a láskou. Pán Ježiš nám zanechal príklad a dáva nám čas pôstu, aby sme ho dobre využili.



Všetkých vás, milí priatelia, či ste otcovia a či mamky, či ste synovia a či dcéra, dedkovia a či babky, či ste osamení alebo chorí. pozývam, aby ste sa zapojili do tejto pôstnej akcie...


duchovný otec Milan, váš brat na ceste...


......................................................................................................................................


Myšlienka na týždeň - 9. februára 2020

Milí priatelia, dnes Vám ponúkam myšlienku, ktorá sa týka priamo tohto obdobia, ktoré prežívame – teraz predpôstne a od 24. febr. pôstne obdobie. Nie vždy je ľahko sa v tom zorientovať. Dúfam, že Vám to pomôže.

VEĽKÝ PÔST – NÁVRAT DO RAJA


Vždy sa radi vraciame tam, kde nám bolo dobre. Boh stvoril človeka na svoj obraz a na svoju podobu (porov. Gn 1,26) a umiestnil ho do raja (porov. Gn 2,8), kde mu bolo veľmi dobre. Raj sa tak stal privilegovanou vlasťou človeka. Lenže pre jeho neposlušnosť voči Bohu musel človek túto svoju vlasť opustiť (porov. Gn 3,23-24). Dejiny ľudského rodu sú vlastne neustálym hľadaním cesty späť do raja, do blaženosti. Boží Syn sa stal človekom, aby nám ukázal, kde nájsť túto cestu a ako. Doba Veľkého pôstu je intenzívne hľadanie tejto cesty, lebo to „...je milostivý čas...“ (2 Kor 6,2).

Takými myšlienkami som sa zaoberal už v mladosti, keď prichádzala nedeľa o mýtnikovi a farizejovi. Od chlapca som sa snažil mať zborník, aby som mohol prichádzať na večiereň a utiereň a vnikať do tajomstiev našej spásy. Nie všetkému som rozumel, a preto som bol šťastný, keď som prvý raz držal v ruke knihu Modlitby a piesne. Hoci je nedokonalá, predsa mi pomohla viac spoznať Boha a jeho lásku. A preto aj ako kňaz sa snažím liturgický rok a zvlášť Veľký pôst a potom obdobie po Veľkej noci prežívať s veriacimi a spolu sa zamýšľať nad hlbokými myšlienkami textov tohto obdobia.


Veľký pôst je „milostivý čas“. Svätá cirkev, ako dobrá a starostlivá matka, mi chce pomôcť dobre ho prežiť, a preto ustanovila aj prípravné obdobie pred veľkým pôstom. Človek totiž ľahko zabúda, že bol stvorený pre raj, kde je jeho pravá vlasť a kde mu bolo ozaj dobre, ale on si nájde náhradnú vlasť, v ktorej, hoci je otrokom, sa cíti dobre, podobne ako Izraeliti v Egypte (pozri Knihu Exodus).


Ak sa chcem vrátiť do raja, musím v prvom rade si byť vedomý toho, že som mimo raja a to pre moje hriechy. Ak sa chcem tam vrátiť, musím tieto hriechy zavrhnúť. Prvá vec, ktorú k tomu potrebujem, je pokora. Práve podobenstvo prvej nedele prípravného obdobia o mýtnikovi a farizejovi (Lk 18,9-14) ma učí, že len pokorný človek môže predstúpiť pred Boha. „Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“


Stichira na veľkej večierni tejto nedele mi hovorí: „Videla si, duša moja, ako sa správal mýtnik a ako farizej? Pohrdni namyslenosťou druhého a prvého nasleduj v pokornej modlitbe.“ Od tejto nedele teda ma cirkev pozýva k pokániu za svoje hriechy. Preto až do piatej pôstnej nedele 50. žalm zakončujeme týmito tropármi:


„Dvere pokánia otvor mi, Darca života, lebo môj duch včas ráno ponáhľa sa k tvojmu svätému chrámu, nosiac telesný chrám celkom poškvrnený, ale ty, ako štedrý, očisť ma dobrotivo svojim milosrdenstvom.


Na cestu spasenia uveď ma, Bohorodička, lebo hnusnými hriechmi poškvrnil som dušu a v lenivosti prežil celý svoj život. Ale ty svojím orodovaním zbav ma všetkej nečistoty.


Verš: Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.

Mysliac na množstvo zlého, ktoré som učinil, bojím sa ja ničomný strašného dňa súdu, ale dúfam v milosrdenstvo tvojej dobroty, ako Dávid volám k tebe: Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje veľké milosrdenstvo.“


Tieto tropáre spievam s veriacimi každý deň tohto obdobia.


Aj predchádzajúca nedeľa, v ktorú sa pri sv. liturgii číta príbeh o Zachejovi (Lk 19,1- 10), mi chce pomôcť pochopiť v čom spočíva raj. Zachej žije vo svojom raji a nahovára si, že je šťastný vo svojom bohatstve. Ale Ježiš mu prináša poznanie, že raj je niečo iné a on, keď to poznal, rozdáva svoj majetok, aby mohol vlastniť Boha.


Druhou nedeľou prípravného obdobia je nedeľa, v ktorú na sv. liturgii počúvam podobenstvo o márnotratnom synovi (Lk 15,11-32). Aj táto nedeľa mi chce ukázať, čo som doma, teda v raji, pri Otcovi zanechal. Jedinú správnu vec urobím, keď sa rozhodnem vrátiť sa späť. Toto mi pomáha pochopiť aj žalm 136 (smutný a nostalgický), ktorý sa spieva na utierni po polyeleji (verše zo žalmov 134 a 135 – sú to radostné žalmy) počas troch nedieľ za sebou: „Na brehu babylonských riek, tam sme sedávali a plakali, keď sme si spomínali na Sion...“ Je to žalm vyhnancov. Spievali ho Židia v babylonskom zajatí, keď si spomínali na duchovné bohatstvo, ktoré pre svoje hriechy museli zanechať vo svojej vlasti, v Jeruzaleme na Sione, ktorý je v biblickom jazyku považovaný za Boží príbytok, teda raj.


Aj ja ho spievam, lebo som plný smútku, že každým svojim hriechom som sa rozhodol odísť od nebeského Otca a prosím spolu s mladší synom: „Keď som premárnil otcovské dedičstvo, prišiel som do mesta medzi zlých ľudí. Boli mi odporné ich mravy. Preto som sa vrátil k tebe, Otče, a v pokorných slzách ťa vrúcne prosím: zhrešil som pred tebou i pred nebom. Už nie som hoden byť tvojim synom. Urob ma jedným z nájomníkov a zmiluj sa nado mnou.“


Nesmiem však zabudnúť ani na staršieho syna, ktorý stále bol pri svojom otcovi a na slovo ho poslúchal. Prečo Kristus povedal toto podobenstvo a komu? V evanjeliu čítam, že: „približovali sa k nemu mýtnici a hriešnici a počúvali ho“ (Lk 15,1), teda tí, ktorí sa podobali mladšiemu synovi. Písmo ďalej hovorí „Farizeji a zákonníci šomrali: Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi. Preto im povedal toto podobenstvo...“ (Lk 15,2-3). Farizeji a zákonníci sa považovali za tých, ktorí sa nepotrebujú vrátiť, lebo nikam neodišli. Ako chcel Kristus ich vyviesť z omylu, to chce urobiť aj so mnou, aby som si nenamýšľal, že som spravodlivý, keď nič zlé nerobím. To nestačí! Kristus ma týmto podobenstvom učí láske k hr
iešnikom a tiež má učí radovať sa, keď vidím, že hľadajú cestu späť. Tiež má učí, aby som sa nebál vrátiť domov, keď odídem.


A práve tretia nedeľa prípravného obdobia (mäsopôstna - mäso opúšťajúca) mi rozpráva podobenstvo o poslednom súde (Mt 25,31-46), kde Kristus ma bude súdiť podľa toho, koľko lásky bolo v mojom živote. Či môžem povedať, že som dokonalý v láske? A preto som znova pozvaný k pokániu: „Až sa roztvoria súdne stolice a knihy života sa roztvoria, zasadne Boh, aby nás súdil. Strašná hrôza padne na všetkých... A čo my, hriešnici, si potom počneme?... Zmiluj sa nado mnou, Kráľ vekov, jediný láskyplný Spasiteľ. Daj mi dar kajúcnosti skôr, než príde koniec.“


Keď mi cirkev predošlými nedeľami pomohla uvedomiť si, čo spôsobuje v mojom živote túžba po mamone (Zachej), pýcha (farizej), odcudzenie sa Bohu (mladší syn), pohŕdanie hriešnikom (starší syn), neláska k núdznemu (bol som hladný...), stavia v Syropôstnu (syr či mlieko opúšťajúcu) nedeľu predo mňa Adama, ktorého som týmito hriechmi nasledoval a som s ním mimo raja. Preto v sobotu večer na večierni spolu s veriacimi počúvam udalosť prvého hriechu a jeho následky (Gn 3). Slova ikosu tejto nedele mi hovoria: „Vtedy si Adam sadol pred sladký raj a plakal, rukami sa bil po tvári a hovoril: Milosrdný, zmiluj sa nado mnou padlým.“


Som rozhodnutý plakať s Adamom a všetko vrátiť späť, lebo: „Už začala doba víťazstva nad peklom. Prišiel čas duchovného hrdinstva, mocná zbraň zdržanlivosti, zdroj anjelskej krásy, a pevnej nádeje v Boha. Lebo skrze to mohol Mojžiš hovoriť so svojím Stvoriteľom a počúvať hlas Neviditeľného.“


Je to pre mňa ťažká ale radostná cesta, lebo idem domov k Otcovi. Aby som na tejto ceste nestrácal nádej, ako Izraeliti na púšti, túžobne čakám na Tretiu nedeľu Veľkého pôstu, v ktorú sa dívam na Kristov kríž a radostne spievam: „Plamenný meč už viac nechráni rajskú bránu. Navždy ju otvorilo drevo Kríža, ten najslávnejší kľúč. On zničil osteň smrti i víťazstvo pekla. A ty, môj Spasiteľ, si zostúpil k tým, ktorí žili v temnotách predpeklia. Radostne si ich vyzval: „Znovu sa vráťte do raja!“


Toto je môj „návrat do raja“, na ktorý Kristus pozýva aj teba.


duchovný otec Milan, váš brat na ceste...


......................................................................................................................................

MYŠLIENKA NA TÝŽDEŇ – sviatky Kristovho Bohozjavenia - 6. január 2020


Milovaní priatelia, stále prežívame obdobie sviatkov Kristovho zjavenia sa na zemi medzi ľuďmi. Oslávili sme ho ako malé dieťa narodené v Betleheme a oslavujeme ho ako dospelého človeka, ktorý prichádza k Jordánu, aby skrze jeho zjavenie sme sa my stále Božími deťmi.

Ponúkam vám nasledujúce zamyslenie a prajem vám, aby vás povzbudilo vo viere v Boha ako Otca.

Z Rečí svätého Prokla, carihradského biskupa

Posvätenie vôd

Keď sa Kristus zjavil svetu, vniesol do neusporiadaného sveta poriadok a urobil ho veľmi jasným a radostným. Vzal na seba hriech sveta a zvrhol nepriateľa sveta. Posvätil pramene vôd a osvietil ľudské duše a k veľkým zázrakom pridával stále väčšie.

Dnes sa zem a more podelili o Spasiteľovu milosť a celý svet sa naplnil radosťou. Dnešný slávnostný deň nám ukazuje ešte väčšie zázraky ako deň predchádzajúci.

Lebo v predchádzajúci výročný deň Narodenia Spasiteľa sa zaradovala zem, že nosila v jasliach Pána.

V dnešný deň Zjavenia Pána vlní sa od veľkej radosti more a jasá. Jasá, lebo v Jordáne dostalo požehnanie a posvätenie.

V predchádzajúcej slávnosti bolo vidieť slabé dieťa, ktoré svedčilo o našej nedokonalosti.

V dnešný sviatok ho vidíme dospelého a tajomne pripomína toho, ktorý ako Dokonalý pochádza z Dokonalého.

Tam sa Kráľ odel do purpuru tela, tu prameň obklopuje rieku, akoby ju chcel zaodiať.

Nuž teda pozrite — nové, úžasné zázraky: Slnko spravodlivosti sa umýva v Jordáne, Oheň sa ponára do vody a Boh sa posväcuje za pomoci človeka.

Dnes celé stvorenie spieva chválospevy a volá: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“ (Ž 118,26; Mt 21,9) Požehnaný, ktorý prichádza v každý čas, lebo teraz neprichádza len prvý raz.

Kto to len je? Blažený Dávid, prosím, povedz to jasnejšie! „Boh, Pán, je naším svetlom.“ (Ž 118,27) A nepovedal to len prorok Dávid, ale aj apoštol Pavol mu prisviedča, keď hovorí: „Zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom a vychováva nás.“ (Tít 2,11-12) Nielen niektorým, ale „všetkým“: lebo všetkým, Židom takisto ako Grékom, dáva v krste spásu a ponúka krst ako dobrodenie spoločné všetkým.

Nuž, pozrite sa na obdivuhodnú, novú potopu, väčšiu a významnejšiu, ako bola potopa za čias Noema. Lebo tam voda potopy zničila ľudské pokolenie, tu však voda krstu mocou toho, ktorý bol pokrstený, povoláva mŕtvych k životu. Tam holubica s olivovou ratolesťou v zobáku naznačovala ľúbeznú vôňu Krista, Pána (porov. Gn 8,11; porov. 2Kor 2,15), tu prichádza Duch Svätý v podobe holubice a zjavuje milosrdného Pána.


Všetkým vám, milí priatelia, želám a vyprosujem požehnané sviatočné dni na začiatku nového roka 2020! Pán Boh aj v tomto roku má pre nás pripravené nádherné veci...


duchovný otec Milan, váš brat na ceste...


......................................................................................................................................

MYŠLIENKA NA TÝŽDEŇ – VIANOCE 2019


Milovaní priatelia, do týchto nádherných sviatočných dní Vám ponúkam pár myšlienok z Apoštolského listu pápeža Františka, ktorý nám dal 6. decembra tohto roku:

(Celý list si môžete prečítať na našej stránke na inom mieste)


“Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán” (Lk 2, 15).

Takto sa spolu zhovárajú pastieri po tom, čo im anjeli priniesli zvesť. Z týchto jednoduchých slov sa vynára krásne poučenie. Na rozdiel od množstva iných ľudí, zaujatých mnohými vecami, pastieri sa stávajú prvými, ktorí uvidia najdôležitejšiu skutočnosť zo všetkých: dar spásy.

Práve ponížení a chudobní vítajú udalosť vtelenia. Pastieri odpovedajú Bohu, ktorý prichádza, aby sa s nami stretol v Dieťati Ježišovi - tak, že mu idú v ústrety s láskou, vďačnosťou a úctou. Vďaka Ježišovi toto stretnutie medzi Bohom a jeho deťmi dáva zrod nášmu náboženstvu, a jemu vďačíme za jeho jedinečnú krásu, tak nádherne zrejmú v betlehemských jasliach.


Keď stojíme pred vianočnými jasľami, pripomína nám to čas, keď sme boli deťmi, a nadšene sme očakávali ich stavanie. Vďaka týmto spomienkam si viac uvedomujeme vzácny dar, ktorý sme dostali od tých, čo nám odovzdali vieru. Zároveň nám to pripomína našu povinnosť podeliť sa o tú istú skúsenosť s našimi deťmi a vnúčatami.

Nezáleží na tom, ako je scéna Narodenia naaranžovaná: môže byť vždy tá istá alebo sa môže každý rok aj meniť. Záleží na tom, aby prehovorila do našich životov. Nech sú kdekoľvek, nech majú akúkoľvek formu, vianočné jasličky nám hovoria o láske Boha; toho Boha, ktorý sa stal človekom, aby nám dal vedieť, aký je blízky každému mužovi, žene a dieťaťu, bez ohľadu na ich situáciu.


Ako svätý František z Assisi, otvorme svoje srdcia tejto jednoduchej milosti, aby z nášho údivu povstala skromná modlitba: modlitba vďakyvzdania Bohu, ktorý chcel s nami zdieľať svoje všetko, aby nás nikdy nenechal samých.“


Všetkým vám, milí priatelia, želám a vyprosujem požehnané sviatočné dni Kristovho narodenia!


duchovný otec Milan, váš brat na ceste...


......................................................................................................................................

MYŠLIENKA NA TÝŽDEŇ – PRÍPRAVNÉ OBDOBIE NA SVIATKY KRISTOVHO NARODENIA DECEMBER 2019


Milovaní priatelia, prežívame jedno z najkrajších období cirkevného roka. Aspoň to tak bolo za mojich detských rokov a aj teraz sa ho snažím tak prežívať. Nič nie je nad pokoj, ktorý už teraz žiari z Ježišových jasličiek. On prišiel v Betleheme, On príde na konci sveta i na konci môjho života a On chce prísť každý deň, ba každú chvíľu do môjho i tvojho srdca so svojím pokojom.

O tom je aj toto zamyslenie.


Z Rečí svätého opáta Bernarda

(Sermo 5 in Adventu Domini, 1-3: Opera omnia, Edit. cisterc. 4 [1966], 188-190)


PRÍDE K NÁM BOŽIE SLOVO

Poznáme trojaký Pánov príchod. Tretí je prostredný medzi nimi. Tamtie dva sú viditeľné, tento nie. Pri prvom sa dal vidieť na zemi a žil s ľuďmi; ako sám dosvedčuje, videli ho a nenávideli (porov. Jn 15,24). Pri poslednom „každé telo uvidí spásu nášho Boha“ (Lk 3,6) a „uvidia, koho prebodli“ (porov. Jn 19,37; porov. Zjv 1,7; porov. Zach 12,10). Prostredný príchod je tajomný; pri ňom ho uvidia len vyvolení vo svojom vnútri a budú spasení. Pri prvom príchode prišiel slabý v tele, pri tomto prostrednom prichádza mocný v duchu (porov. 1Kor 2,4) a pri poslednom príde v sláve a velebe (porov. Mt 24,30).

Tento prostredný príchod je ako cesta, po ktorej sa dá prejsť od prvého k poslednému: pri prvom bol Kristus naším vykúpením, pri poslednom sa zjaví ako náš život a v tomto je náš pokoj a naša potecha.

Ale aby si azda niekto nemyslel, že sú to výmysly, čo hovoríme o tomto prostrednom príchode, počujte jeho samého: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slová a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu.“ (Jn 14,23) Na inom mieste som čítal: „Kto sa bojí Boha, bude konať správne.“ (Sir 15,1 [Vg.]) Ale myslím, že o milujúcom bolo povedané viac: že zachová moje slová. Kde ich teda treba zachovať? Určite v srdci, ako hovorí Prorok: „V srdci si uchovávam tvoje výroky, aby som proti tebe nezhrešil.“ (Ž 119,11)

Teda takto zachovávaj Božie slovo, lebo „blahoslavení sú tí, čo ho zachovávajú“ (porov. Lk 11,28). Nechaj ho preniknúť do hlbín svojej duše, nech prejde do tvojich citov a do tvojho života. Jedz dobroty a tvoja duša sa bude kochať v jedlách vyberaných (porov. Iz 55,2). Nezabúdaj jesť svoj chlieb, aby ti srdce neschradlo; nech sa sýti tvoja duša sťa na bohatej hostine (porov. Ž 63,6).

Ak budeš takto zachovávať Božie slovo, aj ono bezpochyby zachová teba. Lebo k tebe príde Syn s Otcom, príde veľký Prorok (porov. Lk 7,16; Dan 5,25), ktorý obnoví Jeruzalem (porov. Ž 51,20) a všetko pretvorí (porov. Zjv 21,5). Tento príchod spôsobí, že „ako sme nosili obraz toho pozemského, budeme nosiť aj obraz nebeského“ (1Kor 15,49). Ako starý Adam prenikol celého človeka a celého ho zaujal, tak nech teraz celého zaujme Kristus, ktorý ho celého stvoril, celého vykúpil a celého oslávi.


Toto nám hovorí aj tento tropár Predsviatku Narodenia Pána Ježiša

Priprav sa, Betlehem, a vyzdob sa, Efrata. * Raj, otvor svoje brány všetkým. * Lebo v jaskyni už vyklíčil z Panny Strom života. * Jej lono je duchovný raj s božským ovocím spásy. * Keď z neho okúsime, * život si zachránime. * Nezomrieme ako Adam. * Kristus prichádza na svet, * aby obnovil v človeku svoj zničený obraz.


Všetkým vám, milí priatelia, želám a vyprosujem požehnaný adventný čas...!


duchovný otec Milan, váš brat na ceste...


......................................................................................................................................

MYŠLIENKA NA TÝŽDEŇ 4. augusta 2019


Modlitba je neodmysliteľnou súčasťou života veriaceho človeka. Modlitba je chvíľa stretnutia s mojím Pánom, ktorú si treba vychutnať. Modlitba je príležitosť viac spoznať seba.... Modlitba je tajomstvo... A práve modlitba svätého Pátra Pia nám môže poodhaliť toto tajomstvo.


Zostaň so mnou, Pane, lebo potrebujem Tvoju prítomnosť, aby som na Teba nezabudol. Ty dobre vieš, ako ľahko Ťa opustím.

Zostaň so mnou, Pane, lebo som slabý a potrebujem Tvoju silu, aby som neupadal tak často (do hriechu).

Zostaň so mnou, Pane, lebo Ty si môj život a bez Teba mi chýba horlivosť.

Zostaň so mnou, Pane, lebo Ty si moje svetlo a bez Teba sa topím v tmách.

Zostaň so mnou, Pane a ukáž mi svoju vôľu.

Zostaň so mnou, Pane, aby som počul Tvoj hlas a nasledoval Ťa.

Zostaň so mnou, Pane, lebo veľmi túžim milovať Ťa a zostať v Tvojej spoločnosti.

Zostaň so mnou, Pane, ak chceš, aby som Ti zostal verný.

Zostaň so mnou, Ježišu, lebo v tejto noci života Ťa veľmi potrebujem.

Daj, aby som Ťa poznal, ako Tvoji učeníci pri lámaní chleba (pozri Lk 24,1-53), aby eucharistické spoločenstvo bolo pre mňa svetlom, ktoré rozptyľuje temnoty silou, ktorá ma podopiera a jedinou radosťou môjho srdca. Žiadam si dar Tvojej prítomnosti.

Zostaň so mnou, Pane, len Teba jediného hľadám, Tvoju lásku, milosť, vôľu, srdce, Tvojho Ducha, lebo Ťa milujem a nežiadam za to inú odmenu, než aby som Ťa miloval ešte viac. Láskou pevnou, praktickou, z celého srdca tu na zemi a ešte dokonalejšie po celú večnosť.

Amen.


Všetkým vám, milí priatelia, želám a vyprosujem požehnané prázdniny - nezabudnime na modlitbu...!


duchovný otec Milan, váš brat na ceste...


......................................................................................................................................

MYŠLIENKA NA TÝŽDEŇ 30. JÚNA 2019


Modlitba je pre mnohých z nás neodmysliteľnou súčasťou dňa. Najčastejšie prednášame modlitbu: Otče náš....

Zamyslíme sa nad tým, ako ju prednášame.


V tom čase sa Ježiš raz na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján (Krstiteľ) naučil svojich učeníkov.“

Povedal im: „ (Lk 11,1)

Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes. A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva na veky. Amen. (Mt 6,9-13)


Modlím sa: - Otče náš, ktorý si na nebesiach...

A Boh sa mi ozve: Čo si želáš?

Ja: Bože, prosím ťa, neruš ma, modlím sa.

Boh: Ale ty si ma oslovil!

Ja: Bože, ja že som ťa oslovil? určite nie! Ja sa len modlím: Otče náš, ktorý si na nebesiach...

Boh: Veď znova si ma oslovil.

Ja: Bože, čo som urobil?

Boh: Oslovil si ma. Povedal si: Otče náš, ktorý si na nebesiach. A ja som tu. Čo si želáš?

Ja: Bože, ja som to nemyslel vážne. Len som sa začal modliť rannú modlitbu. Je to moja povinnosť.

Boh: Dobre, tak sa modli ďalej.

Ja: Bože, posväť sa meno tvoje.

Boh: Počkaj, čo máš na mysli?

Ja: Bože, to znamená, že, že... Ó, drahý Bože, neviem, čo to znamená! To jednoducho patrí k modlitbe. A čo to vlastne znamená?

Boh: Znamená to úctu, svätosť, chválu a obdiv nad všetkým.

Ja: Bože, Dobre to znie, ale ja som zatiaľ nad tým nerozmýšľal. Príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja, ako v nebi tak i na zemi.

Boh: Myslel si to vážne, čo hovoríš?

Ja: Bože, samozrejme, prečo nie?

Boh: A urobil si pre to niečo?

Ja: Bože, či som pre to niečo urobil? Asi nie. Veľa ráz rozmýšľam, ako by to bolo pekné na tejto zemi, keby si všetko vzal do svojich rúk...

Boh: Ale či sa nemodlíš, aby sa stala moja vôľa? a ty chceš presadiť svoju.

Ja: Chlieb náš každodenný daj nám dnes.

Boh: Chlieb máš, ale pomohlo by ti, keby si sa miernil v jedle a pití.

Ja: Bože, kritizuješ ma?

Boh: Len pokračuj ďalej, alebo sa bojíš vysloviť ďalšie slová modlitby? Čoho sa bojíš?

Ja: A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.

Boh: Čo je s tvojím susedom? Ako s ním vychádzaš?

Ja: Bože, vedel som, že s tým prídeš. Sused povedal klamstvo a teraz o mne všetci šíria rečí. Zaprisahal som sa, že to nenechám len tak.

Boh: Pre teba to bude len horšie. Pomsta ťa totiž urobí nešťastnejším ako si teraz. Ale ja môžem všetko zmeniť.

Ja: Bože, vedel by si to urobiť?

Boh: Odpusť svojmu susedovi, veď aj ja odpúšťam tebe. Ak odpustíš, budeš slobodný a v tvojom srdci bude pokoj a šťastie.

Ja: Pripúšťam, Bože, že máš pravdu, pripúšťam, že dôležitejšie je, aby môj vzťah k tebe som dal do poriadku, ako sa zapodievať pomstou voči susedovi. Tak teda mu odpúšťam. Pomôž, aj jemu, aby našiel správnu cestu, aby si uvedomil svoju chybu.

Boh: No vidíš, nie je to tak lepšie? Ako sa teraz cítiš?

Ja: Bože, cítim sa celkom dobre, a iste budem aj konečne dobre spať.

Boh: Ešte si nedokončil modlitbu.

Ja: Áno! A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého.

Boh: Dobré, aj toto urobím, nebudem ťa uvádzať do pokušenia, ale obchádzaj aj ty všetko, čo ťa môže priviesť do pokušenia.

Ja: Bože, čo máš na myslí?

Boh: Nezapni televízor, kým si nerozmyslíš, čo chceš pozerať a či to má zmysel. Zamysli sa nad tým, čo má pre teba zmysel v živote...

Ja: Áno, Pane Bože, pokúsim sa o to.

Boh: Ako pokračuje modlitba?

Ja: Bože, Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva....

Boh: Vieš o akej sláve hovoríš? Vieš, čo by mi urobilo najväčšiu radosť?

Ja: Bože, nie, ale chcem to vedieť, lebo stále viac začínam chápať, aká by to bola sláva, keby som ťa mohol nasledovať.

Boh: Týmto si si sám odpovedal na otázku, lebo pre mňa sláva znamená, že ľudia ma skutočne milujú. Po tom, čo sme sa porozprávali o tvojich hriechoch a ty si sa k nim priznal, budeš sa čudovať, čo všetko spolu dokážeme.

Ja: Pane Bože, ďakujem ti, že si ma priviedol k správnej modlitbe. Ďakujem! A chcem s tebou dokázať veľké veci.


Všetkým vám, milí priatelia, želám a vyprosujem požehnané prázdniny - nezabudnime na modlitbu...!


duchovný otec Milan, váš brat na ceste...


......................................................................................................................................

Myšlienka na sviatok Zoslanie Svätého Ducha - Päťdesiatnica - Turíce 9. 8. 2019


Z traktátu svätého biskupa Hilára O Trojici

(Lib. 2, 1. 33. 35: PL 10, 50-51. 73-75)


OTCOV DAR V KRISTOVI

Pán kázal krstiť v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, čiže vo vyznaní viery v Stvoriteľa i v Jednorodeného i v Dar.

Jeden je Stvoriteľ všetkého. Jeden je totiž Boh Otec, z ktorého je všetko. Jeden je aj Jednorodený, náš Pán Ježiš Kristus, skrze ktorého je všetko. A jeden je aj Duch, dar vo všetkom.

Všetko je usporiadané podľa Božích síl a vlastností: jedna je moc, z ktorej je všetko, jeden potomok, skrze ktorého je všetko, a jeden dar dokonalej nádeje. A nič nechýba tejto dokonalosti. Veď v nej — v Otcovi, Synovi a Duchu Svätom — je nekonečnosť vo večnom, krása v obraze, úžitok v dare.

A aká je úloha Ducha Svätého v nás, počujme zo slov samého Pána. Hovorí: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli.“ (Jn 16,12) „Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Keď odídem, pošlem vám Zástancu.“ (Jn 16,7)

A znova hovorí: „Ja poprosím Otca a on vám pošle iného Zástancu, aby bol s vami naveky — Ducha pravdy.“ (Jn 14,16-17) „On vás uvedie do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. On ma oslávi, lebo z môjho vezme.“ (Jn 16,13-14)

Tieto slová nám otvárajú cestu na pochopenie mnohých súvislostí. Je v nich obsiahnutá vôľa darcu, ako aj zmysel a podmienky daru. Naša slabosť nie je schopná pochopiť ani Otca, ani Syna, preto má dar Svätého Ducha oným sľúbeným príhovorom osvecovať našu vieru vo vtelenie Boha, ktorá je ťažkým tajomstvom.

Prijímame ho teda pre poznanie. Je to ako s ľudským telom: Keď mu chýbajú podnety k činnosti, ostáva nečinné. Ak nieto svetla alebo nie je deň, oči nemôžu ničím poslúžiť. Ak nezaznie hlas alebo zvuk, uši nebudú poznať svoju úlohu a nos nebude vedieť, na čo je, ak sa nebude šíriť nijaká vôňa; no nie preto, že by im chýbala prirodzená schopnosť, ale že činnosť vychádza z podnetu. Práve tak je to aj s duchom človeka: Ak vierou neprijme dar Ducha, bude mať síce schopnosť poznať Boha, ale svetlo poznania mať nebude.

A každý dar, ktorý je v Kristovi, je zjavne jeden pre všetkých. A pretože nikde nechýba, dáva sa natoľko, nakoľko ho chce kto prijať, a usadí sa do takej miery, v akej sa niekto usiluje zaslúžiť si ho. Tento dar ostáva s nami až do skončenia sveta a je našou útechou v očakávaní, závdavkom budúcej nádeje v pôsobení darov, svetlom mysle a jasom ducha.


Všetkým vám, milí priatelia, želám a vyprosujem požehnané sviatky Päťdesiatnice -Zoslania Svätého Ducha!


duchovný otec Milan, váš brat na ceste...


......................................................................................................................................


MYŠLIENKA NA TÝŽDEŇ (21. apríla 2019) – Pascha – Veľká noc


Poučné slovo

nášho otca svätého Jána Zlatoústeho na svätý a radostný deň slávneho a spasiteľného vzkriesenia Krista, nášho Boha.


Každý, kto je zbožný a bohabojný, nech sa osvieži a teší z tejto krásnej a skvelej slávnosti.

Kto je verný služobník, nech vojde s plesaním do radosti svojho Pána.

Kto sa pôstom unavil, nech teraz prijme odmenu.

Kto pracoval od šiestej hodiny ráno, nech dnes prijme spravodlivú mzdu.

Kto prišiel o deviatej hodine, nech oslavuje s vďakou.

Kto prišiel až po dvanástej hodine na poludnie, nech nepochybuje, lebo nebude ukrátený.

Kto váhal až do tretej hodiny popoludní, nech pristúpi bez obáv a strachu.

A kto stihol prísť až o piatej hodine popoludní, nech sa nebojí, že váhal, lebo Vládca je štedrý a prijme posledného robotníka tak ako prvého. Uspokojí toho, čo prišiel o piatej hodine popoludní, práve tak, ako toho, čo pracoval od šiestej hodiny ráno.


K poslednému je milostivý a k prvému láskavý. Onomu dáva a tamtoho obdarúva. Prijíma skutky a víta úmysly. Preto vojdite všetci do radosti svojho Pána. I prví i tí ďalší prijmite mzdu. Bohatí a chudobní spoločne sa radujte. Vy, ktorí ste vytrvali, i vy, nedbanliví, uctite si tento deň.

Stôl je plný, jedzte všetci. Pokrm je pripravený, nech nikto neodchádza hladný. Všetci majte účasť na hostine viery, prijmite všetci bohatstvo dobroty.

Nikto nech sa neponosuje na nedostatok, lebo prišlo spoločné kráľovstvo.

Nikto nech sa nezarmucuje nad previneniami, lebo z hrobu zažiarilo odpustenie.

Nech sa nik nebojí smrti, lebo Spasiteľova smrť nás oslobodila. Zničil ju ten, ktorého zajala. On zostúpil do predpeklia a peklu odňal korisť. A peklo sa zarmútilo, keď skúsilo jeho telo.


Prorok Izaiáš to videl a zvolal:

Peklo bolo plné trpkosti, keď sa tam dole s tebou stretlo.

Bolo plné trpkosti, lebo bolo odstavené, bolo plné trpkosti, lebo bolo porazené, bolo plné trpkosti, lebo bolo potupené a zosadené, bolo plné trpkosti, lebo bolo spútané.

Prijalo telo a pripadlo Bohu.

Prijalo zem a zrazilo sa s nebom.

Prijalo to, čo videlo, a padlo do toho, čo nevidelo.

Smrť, kde je tvoj osteň?

Peklo, kde je tvoje víťazstvo?


Kristus vstal z mŕtvych a ty si porazené.

Kristus vstal z mŕtvych a padli démoni.

Kristus vstal z mŕtvych a radujú sa anjeli.

Kristus vstal z mŕtvych a vládne život.

Kristus vstal z mŕtvych a nikto nezostal v hrobe.

Hľa, Kristus vstal z mŕtvych a stal sa prvým medzi zosnulými.

Jemu sláva a moc na veky vekov!

Amen.


Všetkým vám, milí priatelia, želám a vyprosujem požehnané sviatky Paschy - Veľkej noci!


duchovný otec Milan, váš brat na ceste...


......................................................................................................................................

VEĽKÝ PÔST – 10. marca 2019


Päť ciest pokánia

Vieme kto to bol Ján Zlatoústy? Vynikajúci kazateľ a veľmi zbožný človek, biskup hlavného mesta východnej rímskej ríše - Konštantínopolu. Raz kázal o tom, ako je potrebné konať pokánie – kajať sa, napravovať hriešny život. Prišli za ním nejakí ľudia, ktorí si uvedomovali, že sú hriešnici a že je potrebné zmeniť svoj život – konať pokánie a pýtali sa ho: čo máme robiť, ako sa máme kajať? A on im ponúkol päť ciest pokánia. Hľa, tu sú.


① Prvá cesta pokánia je zavrhnutie hriechov.

Zavrhnime, čo sme spáchali a vyznajme to vo sv. spovedi. To Pánovi stačí na ospravedlnenie, lebo ak niekto zavrhuje, čo spáchal, ťažšie do toho upadne znova. Prebúdzajme vlastného žalobcu, svoje svedomie, aby si nemal žalobcu tam pred Pánovým súdom.

Toto je teda jedna a najlepšia cesta pokánia.


② Je však aj druhá, nie menej dobrá, a spočíva v tom, že zabúdame na krivdy, ktoré nám spôsobili nepriatelia, ovládame hnev a odpúšťame hriechy spolusluhom.

Takto sa nám odpúšťa aj to, čoho sme sa dopustili voči Pánovi, lebo on hovorí: „... ak vy odpustíte svojim vinníkom, aj váš nebeský Otec vám odpustí.“


③ Chceš vedieť aj tretiu cestu pokánia?

Vrúcna a správna modlitba, vyvierajúca z hĺbky srdca.


④ Ak chceš poznať aj štvrtú, poviem ti, že je ňou almužna.

Má v sebe veľkú a rozsiahlu moc. (Vedieť sa zrieknuť niečoho v prospech druhého človeka)


⑤ Ale aj vtedy, keď si človek počína skromne a je ponížený, ničí tým od koreňa svoje hriechy. Potvrdzuje to mýtnik, ktorý síce nemohol upozorniť na dobré skutky, ale namiesto všetkého ponúkol pokoru a zložil bremeno hriechov.


Tak sme vymenovali päť ciest pokánia:

1. prvou je zavrhnutie hriechov, 2. druhou, keď odpúšťame hriechy blížnym, 3. tretia spočíva v modlitbe, 4. štvrtá v almužne, 5. a piata v poníženosti.


Neotáľajme teda, ale denne kráčajme po všetkých týchto cestách. Veď sú to ľahké cesty.

Keď sme sa teda naučili tento spôsob liečenia svojich rán, používajme tieto lieky, aby sme nadobudli potrebné zdravie a mohli sa s dôverou zúčastňovať na posvätnom stole, a tak kráčať s veľkou slávou v ústrety Kristovi, kráľovi slávy, a z milosti, milosrdenstva a dobroty nášho Pána Ježiša Krista ustavične získavať večné dobrá.


A čo ja? Za Jánom prišli tí, ktorí si uvedomovali, že sú hriešnici a preto sa chceli kajať. Som hriešnik aj ja? a chcem sa kajať? Hľa, kráčajme po týchto cestách a dosiahneme spásu.

......................................................................................................................................

VEĽKÝ PÔST – NÁVRAT DO RAJA 3. marca 2019


Vždy sa radi vraciam tam, kde mi bolo dobre. Boh stvoril človeka na svoj obraz a na svoju podobu (porov. Gn 1,26) a umiestnil ho do raja (porov. Gn 2,8), kde mu bolo veľmi dobre. Raj sa tak stal privilegovanou vlasťou človeka. Lenže pre jeho neposlušnosť voči Bohu musel človek túto svoju vlasť opustiť (porov. Gn 3,23-24). Dejiny ľudského rodu sú vlastne neustálym hľadaním cesty späť do raja, do blaženosti. Boží Syn sa stal človekom, aby nám ukázal, kde nájsť túto cestu a ako.


Doba Veľkého pôstu je intenzívne hľadanie tejto cesty, lebo to „...je milostivý čas...“ (2 Kor 6,2). Svätá cirkev, ako dobrá a starostlivá matka, mi chce pomôcť dobre ho prežiť, a preto ustanovila aj prípravné obdobie pred veľkým pôstom. Človek totiž ľahko zabúda, kde je jeho vlasť a kde mu bolo ozaj dobre a nájde si náhradnú vlasť, v ktorej, hoci je otrokom, sa cíti dobre, podobne ako Izraeliti v Egypte (pozri Knihu Exodus).

Ak sa chcem vrátiť do raja, musím si v prvom rade byť vedomý toho, že som mimo raja a to pre moje hriechy. Ak sa chcem tam vrátiť, musím tieto hriechy zavrhnúť.


Keď mi cirkev predošlými nedeľami pomohla uvedomiť si, čo spôsobuje v mojom živote túžba po mamone (Zachej Lk 19,1-10), pýcha (farizej Lk 18,1-8), odcudzenie sa Bohu (mladší syn Lk 15,1-3.11-24), pohŕdanie hriešnikom (starší syn Lk 15,25-32), neláska k núdznemu (bol som hladný...Mt 25,31-46), stavia predo mňa Adama, ktorého som týmito hriechmi nasledoval a som s ním mimo raja. Preto sme počúvali v prvom čítaní udalosť prvého hriechu a jeho následky (Gn 3).


Hľa, ako krásne rozoberá túto tému jedna sloha zo včerajšej večierne:

Adam, pre pokrm vyhnaný z raja, posadil sa pred rajskou bránou a bolestne nariekal: „Čo som urobil, ja nešťastník? Čože mi v raji chýbalo? Len jeden príkaz mi dal Pán. Ani ten som nezachoval. Vlastnou vinou stratil som všetky dobrá. Ó, ty presvätý raj, pre mňa ťa Boh vysadil, ale vinou Evy som ťa stratil. Pros teraz Stvoriteľa a môjho Pána, aby som sa raz mohol kochať pohľadom na tvoje kvety.“ A Spasiteľ mu odpovedal: „Nenechám zahynúť svoje stvorenie. Spasím ho a privediem k pravde, lebo toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem.“

Je to pre mňa ťažká ale radostná cesta, lebo idem domov k Otcovi. Aby som na tejto ceste nestrácal nádej, ako Izraeliti na púšti, túžobne čakám na Tretiu nedeľu Veľkého pôstu, v ktorú sa dívam na Kristov kríž a radostne spievam:

Plamenný meč už viac nechráni rajskú bránu. Navždy ju otvorilo drevo Kríža, ten najslávnejší kľúč. On zničil osteň smrti i víťazstvo pekla. A ty, môj Spasiteľ, si zostúpil k tým, ktorí žili v temnotách predpeklia. Radostne si ich vyzval: „Znovu sa vráťte do raja!“

Toto je môj „návrat do raja“, na ktorý Kristus pozýva aj teba, mňa i každého. Poďme, vydajme sa po nej...


duchovný otec Milan, váš brat na ceste...


......................................................................................................................................

20. január 2019

Milovaní priatelia,dnes vám ponúkam desať bodov od blahoslaveného otca biskupa a mučeníka Petra Pavla Gojdiča, ktorého ostatky máme aj v našom chráme, ako prežívať nielen nový rok, ale tiež každý deň svojho života:

1. Nezabúdajte na to, že tento svet nie je naša posledná zastávka, lebo tu nemáme stáleho domova. Pán Ježiš hovorí: Čo osoží človeku, keby aj celý svet získal a svoju dušu zahubil?

2. Majte pred očami Boží sud, na ktorom sa každý z nás bude zodpovedať zo všetkých svojich skutkov, slov a aj z tých najtajnejších myšlienok a túžob.

3. Robte všetko tak, ako by ste robili, keby ste vedeli, že o chvíľu máte zomrieť.

4. Sväté písmo hovorí, aby sme utekali od smrteľného hriechu ako utekáme pred jedovaným hadom. A ak padneme do hriechu, neodkladajme svätú spoveď, lebo smrť príde ako zlodej.

5. Pomerte sa so svojimi hnevníkmi, odpusťte aj tým, ktorý vás veľmi urazili, potupili, poohovárali, lebo inak nemôžeme čakať odpustenie svojich hriechov – veď sa to modlime aj v modlitbe Otče náš...

6. Nahraďte škodu, ktorú ste spôsobili svojim blížnym, vráťte všetko, čo ste ukradli, lebo cudzia vec je taká ťarcha na duši, ktorá nás ťaží po celý život.

7. Držte sa svojej otcovskej gréckokatolíckej viery, ale v láske ku všetkým, lebo viera, ktorá je z nenávisti, z hnevu, z pomsty a zo špekulánstva, alebo z iných materiálnych príčin, taká viera vás nespasí – neprivedie do večnej blaženosti.

8. Milujte Boha nado všetko a blížneho ako seba, a čo nechcete, aby vám ľudia robili, nerobte ani vy im.

9. Nereptajte, ak na vás doliehajú nejaké kríže, ktoré vám položil na plecia Pán Ježiš, len tak môžete nasledovať Ježiša, byť jeho učeníkmi, lebo aj on niesol svoj kríž.

10.Vrúcna modlitba a časté sväté prijímanie budú vám pomáhať na ceste vášho kresťanského života. Toto sú dva poklady, z ktorých čerpajte čím častejšie silu a uvedené body vám nebude ťažko splniť.

Keď všetkým vám z hĺbky srdca prajem šťastlivý nový rok, prosím vás, aby ste predložené 10 body mali stále pred očami, podľa nich žili a vtedy bude nový rok skutočne šťastlivý a blažený.

Váš ščíro milujúci otec biskup Pavol


13. január 2019

Milovaní priatelia, dnes a ešte zajtra sme v období po sviatku Bohozjavenia Ježiša Krista. V tomto sviatku si pripomíname Ježišov krst, pri ktorom On sa zjavil – ukázal svetu ako Boží Baránok, a práve o tomto tajomstve je nasledujúca myšlienka, ktorá obohatila mňa a iste obohatí aj vás...

Z Rečí svätého Maxima, turínskeho biskupa

(Sermo 100, de sancta Epiphania 1, 3: CCL 23, 398-400)

Tajomstvá Pánovho krstu

Evanjelium rozpráva, ako Pán prišiel k Jordánu dať sa pokrstiť a v tejto rieke pomazať nebeskými tajomstvami (Mt 3,13-17; Mk 1,9-11; Lk 3,21-22).

Podľa zmyslu sa žiada, aby po sviatku Narodenia Pána – hoci po rokoch, ale v tom istom čase – nasledovala táto slávnosť a myslím si, že ju tiež možno nazvať slávnosťou Narodenia.

Lebo vtedy sa narodil medzi ľuďmi, ale dnes sa znova narodil v tajomstvách; vtedy sa narodil z Panny, dnes prichádza skrze tajomstvo. Tam sa narodil ako človek a matka Mária ho pestuje v náručí, tu sa rodí tajomne a Boh Otec ho vinie k sebe slovami: „Toto je môj Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ (Mt 3,17; 17,5) Matka láska dieťa v nežnom lone, Otec slúži Synovi milujúcim svedectvom. Matka ho ukazuje mudrcom, aby sa mu klaňali, Otec ho zjavuje národom, aby si ho ctili.

Pán Ježiš teda prišiel na krst a nechal svoje sväté telo obmyť vodou.

Niekto by mohol povedať: „Prečo sa dal pokrstiť, keď je svätý?“ Počúvaj teda! Kristus sa nedáva krstiť, aby posvätil seba vodou, ale aby on vodu posvätil, aby očisťovaním seba očistil tok vody, ktorého sa dotýka. Teda posvätenie Krista je skôr posvätením tohto živlu.

Už vtedy, keď sa Spasiteľ dáva obmyť, očisťuje sa všetka voda na náš krst. A tak je prameň očistený, aby budúce pokolenia mohli dostať milosť krstu. Kristus teda ide v krste pred nami, aby kresťanský ľud išiel s dôverou za ním.

Ja toto tajomstvo chápem takto: Tak išiel aj ohnivý stĺp cez Červené more popredku, aby synovia Izraela išli bez strachu za ním: stĺp prešiel prvý cez vodu, aby pripravil cestu tým, čo ho nasledovali. Táto udalosť bola predobrazom krstu, ako hovorí Apoštol Pavol (porov. 1Kor 10,1-2). Bolo to akoby krst, keď ľudí zahaľoval oblak a keď ich niesla voda.

Ale to všetko robí ten istý Kristus, Pán, aj vtedy, aj teraz. Ako vtedy išiel v ohnivom stĺpe pred synmi Izraela cez more, tak teraz pri krste predchádza kresťanský ľud v stĺpe svojho tela. To je ten stĺp, ktorý vtedy svietil na cestu tým, čo išli za ním, a teraz vlieva svetlo do sŕdc veriacich; vtedy urobil bezpečnú cestu uprostred vĺn, teraz posilňuje kroky v kúpeli viery.

Prajem vám, aby sviatky Kristovho Bohozjavenia, teda jeho narodenie i jeho krst, natrvalo zanechali spomienku v našich srdciach!


Nový rok – 1. január 2019

Milí Drieničania a všetci ostatní, ktorí čítate tieto riadky, začíname nový rok 2019 a ja vám želám, aby vaše dní v tomto novom roku boli naplnené slovami z Piatej knihy Mojžišovej:

V tom čase Mojžiš povedal ľudu:

„Toto sú prikázania, rozkazy a nariadenia, ktoré mi Pán, váš Boh, prikázal naučiť vás:

Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. A tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem, nech sú v tvojom srdci, poúčaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť. Priviaž si ich ako znamenie na ruku, nech sú ako znaky medzi tvojimi očami, a napíš si ich na veraje svojho domu a na dvere.“ (5 Mojž 6,4-7)

A ďalej vám ešte zvolávam Božie požehnanie podľa Štvrtej knihy Mojžišovej:

„Potom Pán Boh hovoril Mojžišovi: Povedz Áronovi a jeho synom: Takto budete žehnať Izraelitov:

Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni!

Nech ti Pán ukáže jasnú tvár a nech ti je milostivý!

Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a daruje ti pokoj!

Takto vložia moje meno na Izraelitov a ja ich požehnám.“ (4 Mojž 6,22-27)


duchovný otec Milan, váš brat na ceste...

grkat.drienica.sk

(PDF document) Modlitby v čase pandémie


(PDF document) Je koronavírus „Božím trestom“ za hriechy ľudstva?


(PDF document) Informácie k zákazu verejných bohoslužieb


(PDF document) čo nás čaká v roku 2020?


(PDF document) Svätý Šarbel


(PDF document) Sme povrchní, až to bolí


(web document)Ochrana osobných údajov


(PDF document)Podávanie eucharistie deťom


(web document)Vatikánsky rozhlas


správy zo života Cirkvi doma i v zahraničí môžete nájsť na: (web document)www.tkkbs.sk


Podrobnejšie oznamy si nájdete v rubrike "bohoslužby".


Tešíme sa na Vás pri našich stretnutiach v našom chráme.


Ak máte nejaké otázky alebo pripomienky či návrhy k našej stránke, alebo k životu v našej farnosti, prosíme, napíšte nám alebo zavolajte.

návštevnosť stránky
» 1 online
» 94 dnes
» 200400 celkom
» najviac: 3992 (18.02.2020)
Gréckokatolícky farský úrad
Drienica 165
083 01 Sabinov
moc.liamg@acineird.takrg
7014854/150
3974634090