17. augusta - Svätý mučeník Myrón.,
zajtra - 18. augusta - Svätí mučeníci Flórus a Laurus. Svätá Helena.

Milí priatelia, vrelo Vám odporúčam pozrieť sa aj do archívu týchto zamyslení z predchádzajúcich rokov.


MYŠLIENKA NA TÝŽDEŇ (30. JÚLA 2017)


Milí priatelia, ako iste viete, v našej cirkvi sa obnovuje možnosť, aby aj naše deti po krste a aj počas ďalších rokov - až do užívania rozumu, mohli prijímať najsvätejšiu Eucharistiu. Skúsme sa spoločne nad tým zamyslieť, prečo je to tak.


BLAŽENÍ TÍ, ČO MOHLI KRISTA PRIJAŤ DO SVOJHO DOMU


"V tom čase Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“ Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“ Lk 10,38-42


Slová nášho Pána Ježiša Krista nám pripomínajú, že sa máme usilovať o jedno, aj keď sa na tomto svete namáhame o mnohé veci. Usilujeme sa, lebo sme ešte vzdialení, nie sme doma; zatiaľ sme na ceste, ešte nie vo vlasti; iba túžime, ešte neužívame. Ale usilujme sa a usilujme sa bez znechutenia a bez prestania, aby sme sa raz dostali do cieľa.


Sv. Augustín k tomu hovorí:

Marta a Mária boli dve rodné sestry, a nielen podľa tela, ale aj vo viere. Obe sa primkli k Pánovi, obe svorne slúžili Pánovi, keď bol u nich ako človek. Marta ho prijala, ako sa zvyčajne prijímajú pocestní. No pritom prijala slúžka svojho Pána, chorá svojho Lekára, stvorenie svojho Stvoriteľa. Tá, ktorá potrebovala duchovný pokrm, prijala toho, ktorý potreboval telesný. Lebo Pán si dobrovoľne vzal prirodzenosť sluhu a chcel, aby ho v tej prirodzenosti sluhu sluhovia živili, lenže nie z nevyhnutnosti, ale zo svojej blahovôle. Lebo aj to bola blahovôľa, že sa dal živiť. Mal telo, v ktorom mohol byť aj hladný, aj smädný.

Tak bol teda ako hosť prijatý Pán, ktorý „prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi“. Adoptoval sluhov a urobil ich bratmi a sestrami, vykúpil zajatcov a urobil ich spoludedičmi.

No nech nik z vás nepovie: „Blažení tí, čo mohli Krista prijať do svojho domu!“ Nežiaľ, nešomri, že si sa narodil v čase, keď už Pána nevidíš v tele. Túto poctu ti neodňal. Hovorí: „Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste urobili.“

Marta, ty požehnaná za dobrú službu, dovoľ, aby som ti povedal, že hľadáš odmenu za túto svoju námahu a to je pokoj. Teraz máš plno práce s obsluhou, chceš nakŕmiť smrteľné telá, hoci aj svätých.

Ale keď prídeš do onej vlasti, nič také tam už nebude. Ale čo tam bude? To, čo si vybrala Mária. Tam nebudeme nikoho živiť, tam budú živiť nás. Preto tam bude v plnosti a dokonalosti to, čo si tu vybrala Mária, keď z onoho bohatého stola Pánovho slova chytala omrvinky. Chcete vedieť, čo tam bude? Sám Pán hovorí o svojich sluhoch: „Veru, hovorím vám: Posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať.“


A práve predzvesťou tohto tajomstva je účasť na Eucharistii – na tele a krvi Ježiša Krista, teda na svätom prijímaní.


Aký postoj k tomu zaujmem ja?

Mám radosť z toho, že môžem prijímať Krista v Eucharistii? A Cirkev mi ponúka možnosť, aby spolu so mnou mohli prijímať Krista aj moje deti, hoci sú ešte malé – až do riadneho užívania rozumu, teda dovtedy, kým nie sú schopné spáchať hriech. To je ale krásna výsada, krásna možnosť.

Dieťa začne naplno užívať rozum okolo 6. roku života. Najlepšie by to mali poznať rodičia, lebo oni sú so svojim dieťaťom najčastejšie. Potom dieťa prestane prichádzať na sv. prijímanie a pripravuje sa na slávnostné sväté prijímanie – doteraz prvé sv. prijímanie.


Podľa sekretára Východnej kongregácie otca arcibiskupa Cyrila Vasiľa, ktorý sa odvoláva na Kódex kánonov východných cirkví, sa dovoľuje - a v hĺbke aj navrhuje - návrat k starobylej cirkevnej praxi - ktorá sa zachovala viac dlhšie na kresťanskom Východe - udeliť prijímanie deťom ako v rámci sviatostí kresťanskej iniciácie, teda pri krste, tak aj v následnom období, ale ešte pred užívaním rozumu.

Sprevádzanie duchovným rastom takéhoto dieťaťa by malo byť založené na starostlivom odovzdávaní viery rodičov, príp. krstných rodičov, ktorí deti formujú neustále, napr. spoločnou modlitbou, čítaním a rozprávaním sa o udalostiach z Písma, účasťou na pútiach, osobným príkladom, povzbudením, či vhodným slovom.


Takéto rodinné prostredie, umožňuje deťom, aby Kristovo tajomstvo a Cirkev, ktorej sú členmi, spoznali primerane svojim rozumovým schopnostiam. Toto všetko ich zároveň uschopňuje k tomu, aby Pánovo telo vedeli prijať s vierou a nábožnosťou. V tomto duchu skutočne platí, že výchova k plnému prežívaniu duchovného života prostredníctvom sviatostí je viac vecou srdca, nie iba rozumu.


A čo hovorí Katechizmus Katolíckej Cirkvi o tejto otázke?

Keď sa novopokrstený stal Božím dieťaťom a obliekol si svadobné rúcho, je pripustený na «Baránkovu svadobnú hostinu» a prijíma pokrm nového života, Kristovo telo a krv. Východné cirkvi si uchovávajú živé vedomie jednoty uvádzania do kresťanského života, a preto dávajú sväté prijímanie všetkým novopokrsteným a birmovaným, a to aj malým deťom, pamätajúc na Pánove slová: «Nechajte deti prichádzať ku mne. Nebráňte im...» (Mk 10, 14).


otec Milan, Váš brat na ceste


.......................................................................................................................................

Milí priatelia, vrelo Vám odporúčam pozrieť sa aj do archívu týchto zamyslení z predchádzajúcich rokov.

MYŠLIENKA NA TÝŽDEŇ (9. JÚLA 2017)

Milí priatelia, dnes si spolu prečítajme úryvok z Druhej knihy Samuelovej o hriechu kráľa Dávida, ktorý po tom, čo spoznal svoj hriech cez proroka Nátana, prosil Boha o opustenie a modlil sa nám iste dobré známy 50. žalm: Zmiluj sa, Bože, nado mnou... Sv. Augustína k tomu napísal veľmi poučný komentár, ktorý môže pomôcť každého z nás...

Z Druhej knihy Samuelovej (12, 1-15)

Dávidovo pokánie

V tých dňoch Pán poslal Nátana k Dávidovi. Nátan k nemu šiel a povedal mu: „V ktoromsi meste boli dvaja muži, jeden bohatý a druhý chudobný. Bohatý mal veľké množstvo oviec a dobytka. Chudobný zas nemal celkom nič, len jednu malú ovečku, ktorú si kúpil a živil. Rástla u neho spolu s jeho deťmi. Jedla z jeho chleba, pila z jeho pohára a spala v jeho lone: bola mu ako dcéra. A keď k boháčovi prišiel akýsi pocestný, bolo mu ľúto vziať zo svojich oviec a zo svojho dobytka na pohostenie pocestného, čo k nemu prišiel. Vzal chudákovu ovečku a pripravil z nej pokrm pre človeka, čo k nemu došiel.“ Dávid sa náramne rozhneval na toho človeka a povedal Nátanovi: „Ako žije Pán, muž, čo to urobil, je synom smrti. A ovečku vynahradí štvornásobne, pretože to urobil a nemal zľutovanie.“

Tu Nátan povedal Dávidovi: „Ty si ten muž. Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom, ja som ťa vytrhol zo Saulovej ruky. Dal som ti dom tvojho pána a ženy tvojho pána do tvojho lona. Dal som ti dom Izraela i Júdu a ak je to málo, pridám ti ešte oveľa viac. Prečo si teda pohrdol Pánovým slovom a urobil si, čo sa mu nepáči? Hetejčana Uriáša si zabil mečom a jeho manželku si si vzal za ženu; zavraždil si ho mečom Ammonových synov. Preto už nikdy neodstúpi meč od tvojho domu, lebo si mnou opovrhol a vzal si si manželku Hetejčana Uriáša za ženu. Preto hovorí Pán: Ja z tvojho vlastného domu vyvolám na teba nešťastie; pred tvojimi očami ti vezmem ženy a dám ich tvojmu blížnemu a on bude za bieleho dňa spať s tvojimi ženami. Ty si konal potajomky, ja toto urobím pred očami celého Izraela za jasného dňa.“

Dávid povedal Nátanovi: „Zhrešil som proti Pánovi.“ Nátan riekol Dávidovi: „Aj Pán ti odpustil hriech; nezomrieš. Ale pretože si týmto zavinil rúhanie Pánových nepriateľov, syn, ktorý sa ti narodí, zomrie.“ A Nátan sa vrátil domov.

Z Rečí svätého biskupa Augustína

Obetou Bohu milou je duch skrúšený (Ž 50,19a)

Najlepšie bude, ak si prečítame celý tento žalm 50/51.

Dávid hovorí: „Vedomý som si svojho zločinu.“ (porov. ž 50,5a)

Ak som si ja vedomý, ty potom odpusť. Len si nenamýšľajme, že žijeme dobre a bez hriechu. Život sa chváli tak, že sa prosí o odpustenie. Čím menej ľudia bez nádeje vnímajú svoje hriechy, tým zvedavejší sú na cudzie. Nehľadajú, čo by mohli napraviť, ale do čoho by sa mohli zadrapiť. A keďže nemôžu seba ospravedlniť, sú pohotoví iných obviniť. Ten, čo povedal: „Vedomý som si svojho zločinu a svoj hriech mám stále pred sebou“ (ž 50,5), nedal nám takýto príklad modlitby a zadosťučinenia Bohu. On nebol zaujatý cudzími hriechmi. Predvolával seba pred seba a nelichotil si, ale prenikal a ponáral sa čoraz hlbšie do seba samého. Nešetril sa sám, a preto neprosil nehanebne, aby ho šetrili.

Chceš sa zmieriť s Bohom? Zisťuj, čo máš robiť so sebou, aby sa Boh zmieril s tebou. Všimni si ten istý žalm, čo sa tam číta: „Veď keby si chcel obetu, ochotne by som ju priniesol. Ale v žertvách nebudeš mať záľubu.“ (porov. ž 50,18) Budeš teda bez obety? Nebudeš nič obetovať, nijakou obetou uzmierovať Boha? Ako si povedal? „Keby si chcel obetu, ochotne by som ju priniesol. Ale v žertvách nebudeš mať záľubu.“ Len pokračuj, počúvaj a povedz: „Obetou Bohu milou je duch skrúšený; Boh nepohŕda srdcom skrúšeným a poníženým.“ (porov. ž 50,19) Tým, že si zavrhol, čo si obetoval, našiel si, čo máš obetovať. Lebo za čias otcov si prinášal na obetu dobytok a volalo sa to obetou. „Keby si chcel obetu, ochotne by som ju priniesol.“ Tú teda nehľadáš, a predsa hľadáš obetu.

Hovorí: „V žertvách nebudeš mať záľubu.“ (porv. ž 50,18a) Keď teda v žertvách nebudeš mať záľubu, zostaneš bez obety? Vôbec nie. „Obetou Bohu milou je duch skrúšený; Boh nepohŕda srdcom skrúšeným a poníženým.“ (porov. ž 50,19) Máš čo obetovať. Neobzeraj sa po stáde, nepripravuj lode, nevydávaj sa do ďalekých provincií, aby si priniesol voňavé látky. Hľadaj vo svojom srdci, čo je Bohu milé. Srdce treba skrušiť. Vari sa bojíš, že skrúšené zahynie? Máš tam: „Bože, stvor vo mne srdce čisté.“ (ž 50,12a) Aby teda mohlo byť stvorené čisté srdce, nečisté treba skrušiť.

Keď hrešíme, musíme sa znepáčiť sebe, lebo hriechy sa Bohu nepáčia. A keďže nie sme bez hriechu, buďme mu aspoň v tom podobní, že sa nám nepáči to, čo jemu. Aspoň čiastočne sa spojíš s Božou vôľou, keď sa ti nebude na tebe páčiť to, čo nenávidí aj ten, ktorý ťa stvoril.

Milí priatelia, najväčším umením je poznať svojho vlastné hriechy a tie ľutovať. Usilujme sa o to.

otec Milan, Váš brat na ceste


grkat.drienica.sk

Oltár kameň 2017 - foto


(PDF document)Ľutina 2017


(web document)TK Konferencie biskupov Slovenska


(web document)Vatikánsky rozhlas


(PDF document) čo nás čaká v nasledujúcich mesiacoch roka 2017?


(PDF document) oprava chrámu Drienica


správy zo života Cirkvi doma i v zahraničí môžete nájsť na: (web document)www.tkkbs.sk


Podrobnejšie oznamy si nájdete v rubrike "bohoslužby".


Tešíme sa na Vás pri našich stretnutiach v našom chráme.


Ak máte nejaké otázky alebo pripomienky či návrhy k našej stránke, alebo k životu v našej farnosti, prosíme, napíšte nám alebo zavolajte.

teraz 1    dnes 13    celkom 53957
Gréckokatolícky farský úrad
Drienica 165
083 01 Sabinov
moc.liamg@acineird.takrg
7014854/150
3974634090